Schopenhauerovo chápanie sveta ako vôle a predstavy

Subjektívny individualizmus vo Svet ako vôľa– zvonka sa podstate vecí priblížiť nedá. Výsledkom sú vždy púhe obrazy a mená. Jediné miesto, ktoré nám umožňuje vstúpiť do vnútra sveta je v nás samých. V individuu. Jednotlivcovi je jeho vlastné telo dané dvoma celkom odlišnými spôsobmi: jednak ako predstava v rozumovom nazeraní, teda ako objekt medzi objekty, zapojený do kauzálnych súvislostí všetkých javov… a zároveň celkom odlišným spôsobom, totiž ako to, čo každý dobre pozná a čo sa označuje slovom vôľa.

Schopenhauerova filozofia je označovaná ako voluntarizmus a iracionalizmus. Patrí do poklasickej ffie na rozdiel od Hegela. Hegel a jeho generácia (klasická a novoveká) považoval na rozdiel od Schopenhauera za podstatu sveta rozum, rozumovosť sveta, že svet e rozumový a našimi zmyslami poznateľný. Základná Schopenhauerova myšlienka je, že podstata sveta sa vymyká rozumovosti, čiže chápania rozumom, je iracionálna. Podstata sveta je vôľa (lat.voluntas),vôľa je živelné chcenie, nerozumné (iracionálne) pudenie k aktivite k životu. Práve preto je Schopenhauer považovaný za prvého predstaviteľa filozofie života 19.storočia.

Svoju koncepciu filozofie predstavil vo svojom diele Svet ako vôľa a predstava. Svet ako predstava vysvetľuje tak, že človek môže poznávať len časť sveta, vychádzal z Kantovej filozofie, naše zmysli a racionálne poznanie-rozum nie je nad vôľou ale je krok za ňou, a plní to, čo mu vôľa prikáže. Svet je hlavne vôľa, ona je to podstatné. Vôľa sa prejavuje tam, kde zlyháva rozum (inštinkty a ich napĺňanie, fyziologické procesy, emocionálne pohnútky akými sú naše konanie:láska, nenévisť). Vôľa nepokladá Schopenhauer na rozdiel od Fichteho za slobodnú cieľavedomú aktivitu. Podľa neho nie je riadená rozumom. Celý svet je len akási objektivizácia sveta vôlí, jej stupne (všetko dianie v prírode).

Schopenhauerov pesimizmus plynie z toho, že svet je vo svojej podstate nezmyselný, je to miesto plné slabých bytostí, ktoré len chcú naplniť svetovú vôľu, tá je temná a len dokazuje nezmyselnosť bytia. Podľa Schopenhauera je východiskom skoncovať s nezmyselnosťou. Východiskom nie je samovražda, ale asketický život, popretie individuálnej vôle, pretože tá je pôvodcom všetkého utrpenia. Neuznať svet a všetky jeho domnelé hodnoty. Ako prvý poukázal na indickú filozofiu, učenie o nirváne.

Antropologický prúd :
a) Voluntarizmus
Arthur Schopenhauer : jeho filozofia = iracionalizmus a voluntarizmus, podstata sveta sa vymiká rozumu, je iracionálna; podstata sveta = vôľa (živelná, slepá, bez cieľa, neslobodná)
- jeho pesimizmus : svet nemá zmysel, je len bludiskom živelne pôsobiacích síl, utrápených a ustráchaných bytostí, kt. sa snažia prežiť. Človek stále niečo chce a trápi sa keď to nemá, a aj keď to získa znova sa trápi - chce znova niečo iné. Východisko : žiť v asketizme, venovať sa umeniu
- kladie si otázku či z tejto situácie existuje východisko - jedna možnosť = samovražda (ale ňou by sme potvrdili víťazstvo vôle a jej nezmyselnosti). Navrhuje útek zo sveta, poprieť život a vlastnú vôľu.
- dielo = Svet ako vôľa a predstava
Subjektívny idealizmus: je filozofický smer, ktorého predstavitelia odmietajú oprávnenosť tézy o existencii objektívnej reality (čo existuje nezávisle od ľudského vedomia). Predmety neexistujú nezávisle od našich zmyslových vnemov, pocitov a vedomia.
Smer, ktorého predstavitelia odmietajú existenciu objektívnej reality, nezávislej od vôle a vedomia subjektu
Za svet, v ktorom človek (subjekt) žije a koná, pokladajú súhrn pocitov, zážitkov, nálad a skutkov subjektu, alebo aspoň predpokladá, že to všetko je neoddeliteľnou podstatnou časťou sveta.

Voluntarizmus (Arthur Schopenhauer a Friedrich Nietzsche)
Arthur Schopenhauer (1788 – 1860):

• bol obchodníkom, neskôr súkromným docentom vo Frankfurte nad Mohanom. Diela: „Die Welt als Wille und Vorstellung“, „Die Wille in der Natur“
• pesimizmus Schopenhauera oproti Kantovmu idealizmu
• vzťahuje sa na hodnotenie jestvoty
• Schopenhauer vychádza z Kantovej kritiky čistého rozumu, ale stojí pod vplyvom budhizmu, Berkeleyho immaterializmu a filozofie Fichteho.
• Vonkajší svet je súhrn predstáv a tak je podľa neho všetko mam a klam.
• Aj ja ako objekt som pre iného klamom.
• Čo je podstatou a čo v sebe môžeme poznať je vôľa. Že sme, je vonkajším prejavom vôle.
• Vôľa je jadrom života, bytia. Je, čo chce byť.
• Kde je chcenie, tam je nedostatok, tam je bôľ, smútok a tak aj život je bôľ, smútok.

Ako sa zbaviť bôľu?
- Trojakým spôsobom:

• umeleckým požívaním - kontempeláciou, zapiera seba a tak sa zbavuje bôľu
• intelektuálne - to znamená umom vniknúť k podstate jestvoty a tak sa presvedčiť, že svet je len predstava, život utrpenie... (budhistická nirvána)
• odvrátenie sa od života, stať sa bezcitným, zaprieť v sebe vôľu, asketizmus
  - Rezignácia je pravá cnosť, pravé vykúpenie.
  - Smrť je vykúpením, nie preto, že po nej príde lepší, vyšší život, ale že nás zbaví života, bôľu. Smrť nie je hrozná, je jediné blaho. To je jeho povestný pesimizmus.
  - hmota, ktorá je príčinou počiatku a predstavy, je sama daná len ako predstavovaný objekt. Svet je pre poznanie len predstava, nie vec o sebe.
• Čo je prejav v nás, to musí byť podľa Schopenhauera, i prejavom vo svete. Pomocou najvnútornejšieho v sebe chápeme najvnútornejšie vo svete.
  - Vôľu poznáme nielen z priameho pozorovania, ale vôľa má aj vonkajší prejav,
  - celé naše telo je hmotný výraz vôle. Telo a vôľa sú jedno.
  - V celej fyzickej prírode - v organickom raste, v činnosti svalov a nervov, dokonca vo všetkých prírodných silách - pôsobí vôľa.
  - ako prvý filozof 19. st. obrátil pozornosť Európanov na Indickú filozofiu