A. Comte - Pozitivizmus

Filozofiu, ktorá sa rozvíja od polovice 19. storočia, nazývame poklasickou filozofiou. Toto označenie má zdôrazniť predovšetkým zmenu postavenia filozofie, zmenu chápania jej možností, funkcií aj tém, ktoré sa stávajú predmetom filozofovania. Pre poklasickú filozofiu je charakteristický pluralizmus, diferenciácia filozofických škôl, smerov a hnutí. Toto rozdrobenie je spôsobené zvecnením a odcudzením človeka. Obdobie je poznačené prudkým rozvojom vedy, techniky, umenia, priemyslu...Napriek veľkej rozmanitosti môžme rozdeliť fil. smery na 2 prúdy:

• Prvý prúd tvoria smery, ktoré filozofiu chápu ako vedu (scientistická ffia), filozofia má úzko spolupracovať s vedami a poznávať predpoklady vied. Patria sem pozitivizmus (A. Comte), novokantovstvo, marxistická filozofia(Marx, Engels).
• Druhý prúd predstavujú smery, ktoré sa zaoberajú človekom, jeho existenciou, životom a dejinami, všímajú si javy ako iracionalita, prežívanie, vôľa, intuícia a podobne (antropologická ffia). Patria sem: náboženská filozofia existencie (S. Kierkegaard), voluntaristický iracionalizmus (A. Schopenhauer), voluntaristická filozofia života (F. Nietszche) a filozofia života(H. Bergson, W. Dilthey).

Pozitivizmus (z lat. pozitivus-kladný) vyžaduje od každej vedy, aby nevychádzala iba z faktov, ako zmyslovo vnímateľných skutočností, ale aby sa obmedzila na ich zisťovanie a spájanie prostredníctvom zákonov. Pozitivizmus vznikol ako svojrázna reakcia na neschopnosť špekulatívnej filozofie vyriešiť filozofické problémy, ktoré nastolil vývin vied. Pozitivizmus upadol však do opačného extrému a vôbec odmietol teoretické špekulácie, čisto rozumové úvahy ako prostriedok na získanie poznatkov. Problémy, pojmy a výroky predchádzajúcej filozofie (o bytí, podstatách atď), ktoré nemôžeme pre ich odlišnú abstraktnosť ani vyriešiť, ani overiť skúsenosťou, označil pozitivizmus za nepravdivé alebo zmysluprázdne. Pozitivizmus založil Hume, jeho hlavným stúpencom bol práve A. Comte- patril medzi stúpencov tzv. prvého pozitivizmu.

Ten venoval spolu s problémami teórie poznania a logiky najväčšiu pozornosť sociológií (pretvorenie spoločnosti na vedeckom základe)Pozitivizmus je súčasný filozofický smer, ktorý vychádza z toho, čo je pozitívne, čiže dané, faktické. Na toto pozitívne aj obmedzuje svoju výskumnú aktivitu, všetko, čo je mimo tohto pozitívne daného, považuje za transcendentné, metafyzické a výskum zameraný na metafyzické považuje za neužitočný a nevedecký. Pozitivizmus v spore s novokantovstvom a filozofiou života utvára v poslednej tretine 19. storočia prvú ideovú formáciu poklasickej filozofie. Zakladateľom pozitivizmu (a empirickej sociológie) ako filozofického smeru je August Comte, jeho cieľom bolo založiť naše poznanie na niečom čo je pozitívne, na faktoch našej skúsenosti. Chce vylúčiť z filozofie metafyzické otázky. Oživuje myšlienky osvietenstva, pokrok vedy = zákon troch štádií (teologické - človek sa orientuje na nábož. vieru a nadprirodzené sily, metafyzické - človek vecne a triezvo poznáva + pozitívne - čo je veda? Čo je poslaním vedy? Veda poznáva aby človek mohol predvídať, predvídame aby sme mohli správne konať)

• klasifikácia základných vied : predpoklad vš. vied = matematika (psychológia = hovorí, že človek nemôže byť predmet skúmania, lebo človek je ten kto skúma)
• odmieta násilné, prevratné revolučné zmeny v spoločnosti, kt. vedú k chaosu
• posledné obdobie : jeho filozofia nadobúda charakter náboženského kultu, náboženstvo sa zameriava na ľudstvo = najvyššia bytosť.
• pozitívny fakt – niečo, čo môžem jednoznačne definovať (popísať, pozorovať, overiť)
• pozitívny vedec, filozof – nikdy nepátra po príčinách = nepýta sa PREČO?(nemôžeme to pozorovať, overiť), ale pýta sa AKO?
• sociológia – rozlišuje sociálnu statiku (súčasný stav) a sociálnu dynamiku (skúma vývoj).

Podľa novopozitivizmu je zmysluplné iba to čo je verifikovateľné, teda dokázateľné pomocou zmyslovej skúsenosti. Od pozitivizmu ako učenia musíme odlíšiť pozitivistickú metódu. Podľa nej sú zmysluplné iba také výroky, ktoré sa bezprostredne vzťahujú na naše zmyslové zážitky (tzv. protokolárne vety). Comtova pozitívna filozofia vychádza z predpokladu, že je možné iba pozorovaním a zisťovaním faktov dôjsť k poznaniu zákonov, ktorými sa riadi skutočnosť. Comte sám verí, že pozitivistickým zameraním dosiahol ľudský duch ďalšieho vývojového stupňa. Svoju hlavnú úlohu vidí v tom, aby ukázal cestu k organizácií novej pozitivisticky orientovanej spoločnosti a aby charakterizoval novú pozitivistickú éru ľudskej spoločnosti. Túto úlohu má vykonať sociológia. Comte ju chcel pozdvihnúť z teologického a metafyzického zamerania na výšku pozitivistického názoru. Pritom ho vedie snaha nahradiť v nejakej forme to, čo človeku odoberá svojím protináboženským a protimetafyzickým zameraním. Sú to hlavne silné citové náboženské a metafyzické zdroje. Comte nadväzuje na francúzske osvietenectvo, na jeho ideu zdravého rozumu. Svoje presvedčenie o možnosti vedeckého poznania opiera o možnosť poznania skutočnosti. Pri štúdiu historického vývoja ľudstva kladie dôraz na ideu pokroku.

Pozitívna filozofia sa pozerá na všetky javy ako na javy podrobené nemenným zákonom. Preto pokladá za zbytočné skúmanie príčin, či prvých alebo účelových. V pozitívnych výkladoch sa neuvádzajú generačné príčiny javov, analyzujú sa okolnosti ich výskytu a spojujú sa s inými podľa vzťahov následnosti a podobnosti. Pozitivizmus vyhlasuje za jediný a skutočný prameň poznania konkrétne(empirické) vedy, odmieta poznávaciu hodnotu filozofického skúmania.

Herbert Spencer - prívrženec pozitivizmu v GB, chcel filozoficky zdôvodniť evolúciu ako najvšeobecnejší zákon celého prírodného sveta. Evolúciu uplatnil aj v sociológii, spoločnosť chápal ako „organizmus“. Spolu s Comtem patrí medzi klasikov empirickej sociológie.

Pozitivizmus (August Comte)

• Pozitivizmus je druhý veľký smer 19. stor. vedľa romantizmu.
• má svoj domov a svoje korene vo Francii a Anglicku
• jeho vlastným zakladateľom a budovateľom je:

August Comte:
- Dielo: „Cours de philosophie positive“ – „Kurz pozitívnej filozofie“ skúma duchovný vývoj ľudstva
- moderná kultúra postráda jednotného duchovného základu
- vývoj ľudstva v troch štádiách:

1. teologické (Teológia ako primitívna veda)
   - Najčistejším a najtypickejším náboženstvom je fetišizmus.
2. metafyzické (siaha až k veľkej francúzskej revolúcii)
   - prírodné javy vysvetľované všeobecnými metafyzickými princípmi.
   - Náboženská fantázia je vystriedaná metafyzickou špekuláciou.
   - Svojím individualizmom nie je toto myslenie schopné stmeliť spoločnosť.
3. Pravé a realistické poznanie – pozitívna veda
   - To je tretie a posledné štádium ľudského ducha - pozitívne.
   - Vládne v ňom skúsenosť, nie náboženstvo a metafyzika.
   - čo sa nedá skúsiť nepatrí do oboru vied a filozofie
   - Ide o skúmanie skutočných javov, o zisťovanie jednotlivých zákonov, čiže stálych relácií medzi javmi a o hľadanie zákonov stále všeobecnejších
   - Kritérium pravdy je zhoda poznania s faktami.
   - Poradie v stupnici vied stanovuje podľa toho, ako ktorá veda dospela k pozitívnemu štádiu: Na prvom mieste je matematika, potom astronómia, fyzika, chémia, biológia a sociológia.
   - Comte má aj noetiku – je to noetika biologická. Pozitívne vedecké štádium sa vyznačuje celkom objektívnym skúmaním faktov.
   - dospieva k potrebe nového náboženstva, ktorého predmetom je podľa neho ľudstvo chápané ako živá bytosť.
   - Svojim náboženstvom chce rehabilitovať fetišizmus (uspokojuje cit a obraznosť)
   - je len jedna absolútna pravda: všetko je relatívne