referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Václav
Streda, 28. septembra 2022
Augustín (Viera ako intuícia)
Dátum pridania: 13.06.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: zangpo
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 045
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 2.6
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 4m 20s
Pomalé čítanie: 6m 30s
 
Viera ako intuícia a poznanie Boha.

Ešte skôr ako čokoľvek k tejto téme napíšem, mali by sme si najprv vyjasniť čo táto veta znamená, čo nám hovorí a čo od nás chce. To ja na začiatok veľmi dôležité, pretože je dobré vedieť o čom je reč.

Celá veta sa skladá zo šiestich slov, jedného podmetu ,,Viera“ a v podstate dvoch predmetov ku ktorým sa ,,Viera“ vzťahuje. Ide vlastne o dve témy, o dve nepriamo položené otázky. ,, Viera ako intuícia“ a ,,Viera ako poznanie Boha“.

Prvá menovaná hovorí o tom, že viera sa môže prejavovať ako intuícia. Druhá zas nehovorí o vlastnosti viery, ale pozerá sa na ňu ako na aktívny proces. Obidve tieto vety sú už v celku hotovými rozpracovanými témami s poskytnutým riešením čo pre filozoficky mysliaceho človeka nemôže byť žiadnym lákadlom ale keďže v tomto prípade sa pozeráme na túto otázku z hľadiska Sv. Augustína je to úplne v poriadku. Sv. Augustín svoje dielo nepísal s úmyslom poskytnúť svojim čitateľom nové a zaujímavé filozofické námety vhodné na intelektuálne zvažovanie. Jeho zámerom bolo zmeniť, vnútorne premeniť človeka, naozaj ho zbaviť utrpenia a priviesť ho k Bohu.

Niečo také nie je možné dosiahnúť len slovami. Dokonca ani dokonalé detailné pochopenie kresťanskej filozofie by nás k tomu nepriblížilo ani o krok. K niečomu takému je potrebná viera. Čo to ale je ,,Viera“ ? V bežnom ponímaní to slovo vzbudzuje predstavu čohosi temného, niečoho čo prekračuje ľudský rozum a núti nás prijímať ,,čosi“ čo je pravda a nesmie sa o tom pochybovať. K tomuto chápaniu viery prispela aj samotná církev pretože ako to odhalil Nietzsche, už len pochybovať o ,,pravdách“ je hriechom. Samozrejme, nikto by kvôli nejakým hlúpostiam nechcel skončiť v pekle..

Augustínov pohľad je však iný a myslím že práve v dnešnom svete keď ľudia stratili svoje spojenie s vlastnou, hlbšou prirodzenosťou môže znamenať veľa.

,,Viera je liekom určeným k uzdraveniu oka ducha“ Týmito slovami nás k nej Augustín láka...


,,Je krátkou cestou k rýchlemu a bezpečnému poznaniu právd, ktoré vedú človeka k múdrosti“. ,,Viera nikdy nie je bez rozumu pretože práve rozum ukazuje komu treba veriť“. Takže ,,aj viera má svoje oči, ktorými istým spôsobom vidí, že je pravdou to, čo ešte nevidí“. ,,Nikto teda neverí, ak prv nemyslel, že má veriť“, pretože ,, veriť neznamená nič iné, ako myslieť so súhlasom- cum assentione cogitare“ , takže ,,viera, ktorá nie je prehĺbená myslením, nie je vierou“

Tieto slová ktoré do svojej krásnej knihy ,,Augustín z Hippo“ vybral z Augustínovho diela Ján Pavol 2 , hovoria o podstate viery.

,,Človek vidí, to čo ešte nevidí.“ Začína chápať a akceptovať aj to, čomu ešte celkom nerozumie. Je to akýsi prvý intuitívny krok. V podstate nevyhnutný predpoklad akejkoľvek činnosti. Dalo by sa to prirovnať napríklad k dieťaťu ktoré sa chce naučiť plávať. Najprv vidí príklad. Vidí okolo seba ľudí ktorý bez problémov plávajú a hrajú sa vo vode. Páči sa mu to, chce sa hrať tiež. Nepochybuje o tom, že aj ono bude už za chvíľu plávať ako oni. Potom nastane ,,skok“ veľmi odvážny čin ktorý už sám o sebe je istým prejavom ,,viery“. Je silnejší ako strach z utopenia. Samozrejme najprv sa nedá hovoriť o plávaní, kope a hýbe nohami tak aby sa aspoň udržalo na vode, ale už za chvíľu dokáže dobre ovládať svoje telo, počuje zopár rád, rozmýšľa čo má robiť a...,,pláve.“

Bez takejto odvahy, bez minimálnej dôvery alebo teda ,,viery v úspech“ by v živote človeka nebolo nič možné. V podstate sa dá pochybovať o všetkom. Všetko sa dá napadnúť a bez problémov obrátiť na pravý opak. Vôbec by nebolo ťažké spochybniť akékoľvek konanie a nakoniec by sa mohlo zdať najrozumnejším nič nerobiť.

Ale príklad svätých mužov a žien je až príliš silný. Matka Tereza vo svojej mysli nerozoberala najprv ontologickú podstatu sveta, duše a Boha a až potom začala pracovať pre druhých. Na to nebol čas. Bola múdra, cítila že jej pobyt na tejto zemi je vymedzený a vzácny a tak stále konala tak ,že bola hodná nasledovania a na konci prežila zmysluplný a hodnotný život.
K niečomu takému môže človek prísť len cez vieru. Naša myseľ je príliš hlboká a jej tajomstvá sú nesmierne. Aby to človek všetko pochopil nemôže nečinne čakať na vedecké tvrdenia alebo zázraky a až potom uveriť a niečo urobiť. Náš život je krátky..

A teda aj keď netuším čo alebo kto je Boh som očarený príkladom svätcov ako bol Kristus, Sv. František, Matka Tereza . Chcem zažiť stav čistej mysle a súcitu aký dosiahli oni. To je myslím intuícia. Je to viera ktorá aby sa stala silnou musí byť prehĺbená myslením.

,,Ako to že boli šťastný aj keď nemali nič ?“ ,,Ako to že aj v najťažších chvíľach mysleli na druhých ?“ ,,Odkiaľ pramenila ich sila a odvaha?“

Možno aj takéto myšlienky mal na mysli Augustín keď hovoril o tom že myšlienky prehlbujú vieru.

Ako vnímali a zažívali svätci Boha? To ani len netuším. Vidím len ich cestu. Vidím ich skutky a život ktorým žili. Ale už teraz premýšľaním o ich živote, ,,premýšľaním so súhlasom“ cítim že sa niečo mení.
 
Galéria k článku [1]
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.