referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Vladimíra
Streda, 16. októbra 2019
John Stuart Mill - Poddanstvo žien
Dátum pridania: 08.10.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: barbakanka
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 914
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 5.3
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 8m 50s
Pomalé čítanie: 13m 15s
 
John Stuart Mill nebol typickým akademikom a vedcom. Diela nerozvíjal ako čisté teoretizovanie. Bol aktívny aj ako verejný činiteľ a známy publicista, ktorý sa ako sociálny reformátor zapájal do verejných debát. Bol známym liberálom a utilitaristom hlavne vďaka vplyvu svojho otca Jamesa Milla a Jeremyho Benthama.

Jedným z problémou, ktorými sa zaoberal a tématizoval bolo aj postavenie žien v spoločnosti. Venoval sa mu aj počas svojej krátkej kariéry v parlamente. Dôležitú úlohu pri tomto diele a celkovo aj otázke postavenia žien zohrala Harriet Taylorová. Dlho pretrvávali spory okolo autorstva niektorých textov. Harriet Taylorová mala nepochybne veľký vplyv na feminizmus, ktorý čerpal práve z diela J.S.Milla.

Esej Poddanstvo žien napísal Mill krátko po smrti Harriet v roku 1861. Esej vyvolala súhlas predovšetkým v novo formujúcom sa ženskom hnutí nielen v Británii ale aj inde vo svete. Napr. aj v čechách kde v roku 1891 vydala Charlotte Masaryková preklad tohto diela. V 19. storočí vzniklo už skutočné ženské hnutie, ktoré malo svojich priaznivcov aj medzi vzdelanými mužmi. Aj napriek tomuto úspechu sa dielo nestalo stredobodom pozornosti pre iných filozofov a akademikov. Z dnešného pohľadu sa nám môže dielo zdať historické, ale je treba povedať že je možno aj preto, že aj vďaka Millovej snahe sa mnohé vtedy pálčivé otázky zmenili na neaktuálne.

Sám Mill tvrdí, že názory, ktoré prezentuje v diele sa uňho formovali už od obdobia, kedy sa začalo formovať jeho sociálne a politické cítenie. Hovorí, že princíp, ktorý reguluje existujúce spoločenského vzťahy medzi pohlaviami a predstavuje právne podriadenie sa jedného pohlavia druhému, je sám o sebe zlý.

Od začiatku bol sympatizantom a podporovateľom vznikajúceho ženského hnutia. Výrazne sa angažoval v politickom boji proti rôznym formám znevýhodňovania žien, za ich občianske a politické práva. Mill nezostal iba pri teoretizovaní a zahájil v anglickej snemovni dlhoročný boj o účasť žien v politickom živote. Jedným z terčov Millovej kritiky bola dobová úprava manželstva. Zákon o manželstve poskytoval jednostranné privilégiá a práva iba jednému z partnerov na úkor druhého. Vo svojom vyhlásení pri vstupe do manželstva s Harriet vyhlásil, že nebude využívať žiadne z týchto privilégií.

V Poddanstve žien sa Mill venuje subordinovanému postaveniu žien v spoločnosti ako širokému problému. Vzťahy medzi pohlaviami tu charakterizuje ako vzťahy dominancie a subrodinácie a tvrdí, že práve manželstvo je najúčinnejšou inštitúciou na upevňovanie tohto vzťahu. Požaduje zmenu manželských zákonov, pretože verí že po zmene manželstva sa zmení celé postavenie žien v spoločnosti – v súkromnej ako aj vo verejnej sfére.

Mill v celej eseji pracuje s obrazom otroctva a práve poddanstvo žien dáva za príklad legálnej modernej verzii otroctva. Z právneho hľadiska bola žena slúžkou, pripútanou k manželovi. Právny systém neakceptoval vydatú ženu ako samostatný subjekt práva a právo neumožňovala dodržať dôstojnosť ženy, keď z nej spravilo iba „stroj na uspokojovanie živočísnej funkcie“.

Ak sa jedná o manželstvo, vyskytuje sa v ňom mnoho zaujímavých tvrdení. V manželstve neexistovalo "Čo je moje, to je tvoje" ako to poznáme z dnešného občianskeho zákonníka. Platilo "ale čo je moje, nie je tvoje". Mill dodává, že v normálnom styku by nikto dobrovoľne takúto zmluvu neuzavrel. Právny stav umožňuje dvojnásobné obmedzovanie slobody žien. Ženy nie sú slobodné ani v manželstve, ani vo voľbe či doňho vstúpiť alebo nie. Táto nemožnosť nevydať sa je zapríčinená nemožnosťou získať vzdelanie a tým aj nemožnosťou zabezpečiť si živobytie. Vstupom do manželstva však žena vstupuje do sféry neslobody a závislosti, pretože podľa zákona je to manžel, ktorý disponuje jej majetkom a jej telom, v podstate je jej vlastníkom. Žena otrokyňa dokonca môže a musí odmietnuť v kresťanských krajinách pokusy pána o dôvernosť. Otrokyňa- manželka to však urobiť nemôže. Aj deti sú podľa zákona deti manžela. Ak sa aj vymaní zo svojho jarma, deti si zo sebou vziať nemôže.

John Stuart Mill bol veľkým zástancom emancipácie a otvorene vystupoval proti neschopnosti a nechuti sudcov spravodlivo odsuzovať vinníkov násilia na ženách. Mill však nekritizuje iba v tej dobe aktuálny stav. Snaží sa načrtávať aj vízie do budúcnosti, snahy o transformáciu manželstva. Má to byť zväzok ženy a muža na báze priateľstva a rovnosti. Reforma manželstva si ale vyžaduje reformu vzdelávacieho a sociálneho systému a zažitých kultúrnych zvyklostí.

Podľa Milla je diskriminácia žien vo verejnej sfére vlastne prejavom deformácie vzťahov v rámci manželstva, tak je jasné, že táto deformácie zmizne až po zmene vzťahov v rámci manželstva. Mill vyzdvihuje význam intimity a blízkosti ľudí pre morálne pozdvihnutie a vývoj jedinca. Manželstvo na báze rovnosti a priateľstva robí ľudí empatickejšími, lepšími a morálnejšími. Mill sa vo svojom diele držal tzv. liberálnej línie feminizmus. Nespochybňoval tradičné rozdelenie rolí – niečo ako systém, ktorý funguje teraz. Aj vzdelaná žena sa dobrovoľne stará o domácnosť a deti a plní si svoje „ženské“ úlohy a sama sa vzdá možnosti zamestnať sa. Mužova zodpovednosť sa týka schopnosti finančného zabezpečenia.

Táto myšlienka sa stala terčom kritiky súčasných feministiek. Treba ale prihliadať k dobe v akej Mill žil a tvoril. Myšlienky radikálnych feministiek sú niekedy tažko akceptovateľné aj v dnešnej spoločnosti. Mill bol zástancom myšlienky podľa ktorej na odstránenie despotickej vlády mužov nad ženami „nie je nič potrebnejšie ako to, aby ženy nadobudli rovnaké práva a dostalo sa im ochrany zo strany zákona tým istým spôsobom ako dostáva ostatným osobám“. 

Jeho prílišné sústredenie sa na právny pohľad mu zabraňuje aby videl aj iné formy diskriminácie žien. Niekedy ako keby zabúdal na svoje tvrdenie, že za útlak žien môžu aj zvyky a tradície. Mill sa tiež zaoberá aj vylúčením žien z rozhodovania a zúčastňovania sa na správe vecí verejných. Podriadenie a otroctvo žien vidí ako relikt z dejín a tvrdí, že v modernej (jeho) dobe, v ktorej sa rešpektujú slobody a právo, sa tento princíp vyníma ako izolovaný fakt. Mill hovorí, že toto podradné postavenie žien pretrváva tak dlho hlavne kvôli záujmu mužov. Chcú ženy udržiavať v nerovnej pozícii.

Vylúčenie žien z verejného života pramení hlavne z túžby mužov, aby sa zachovala ich podriadenosť v domácom živote, pretože prevažná väčšina predstaviteľov mužského pohlavia nedokáže prijať myšlienku spolužitia s niekým seberovným. Takto sa ale poddanstvo žien stáva prekážkou spoločenského pokroku a individuálneho rozvoja a ako také by malo byť odstránené. Mill hovorí, že verejný a súkromný život sú úzko prepojené. Diskriminácie žien vo verejnej sfére pramení z túžby mužov ovládať ich v rodinnom živote. Mill ako liberál zdôrazňuje, že už zo samotného princípu spravodlivosti by mali byť ženám priznané tie isté práva ako mužom.

Rovnosť žien a mužov vedie k spravodlivému usporiadaniu vo všetkých sférach sociálneho a politického života
Mill vlastne opisuje situáciu polovice ľudstva, ktorá žije pod permanentným útlakom. Toto sa vymyká pricnípom rovnosti a individuálnej slobody a je to aj prekážkou spoločenského rozvoja a ľudského šťastia. Mill zdôvodňuje potrebu a nutnosť oslobodenia žien tým, že iba sloboda vytvára priestor pre každého jednotlivca(je teda jedno či ženy alebo muža), aby plne rozvinuli svoju osobnosť. Ak samy rozvinú svoje osobné šťastie, bude z toho profitovať celá spoločnosť. Tu je vidieť silný utilitaristický princíp.

No a ako liberál uplatňuje Mill princíp rovnosti a slobody. Hlavná myšlienka je, že ľudia sú si rovní vo svojich právach. Preto by nikto nemal doplácať na to, že sa narodí ako žena. Toto by nemalo určovať jeho celoživotnú pozíciu a nemalo by mu byť na škodu. Nerovnosť žien je rovnako nespravodlivá ako aj škodlivá pre celú spoločnosť a pre každého jednotlivca. Pri rozoberaní historického hľadiska subrodinácie žien pri tvrdení, že skúsenosť dokázala že „klasický“ model fungovania spoločnosti sa osvedčil, Mill povedal že :“Skúsenosť zrejme nemohla rozhodnúť medzi dvoma smermi, kedže existovala skúsenosť iba s jedným smerom“.

Podľa Milla historická neprítomonosť žien v určitých sférach ako napr. filozofia alebo vedách nie je zapríčinená nedostatkom intelektu ale už spomínanou sociálnou situáciu, neprístupnosti vzdelania a nedostatkom príležitostí pre vlastný osobný rozvoj.
Vyjadruje sa aj k tzv. prirodzenému miestu v spoločnosti. Vedie polemiku so zástancami ustálených názorov, ktorí presadzujú dominanciu mužov a ustálenosť tradičných rolí.

Čo sa týka tzv. prirodzených vlastností žien, Mill tvrdí že sa nedajú spoznať. To čo vidíme je iba výsledok socializácie a výchovy.
Problém odlišnosti pohlaví je komplikovanou otázkou o ktorej nie je možné veľa poznať, pretože tie, ktoré ho poznajú o ňom nehovoria alebo hovoria iba málo a skreslene. Všetko čo ľudia majú, je podľa Milla založené na domienkach. Lekári dokážu spoznať rozdiely v anatómii, čo je sčasti dôležité pre psychológov. Ale nie všetci lekári sú aj psychológovia. Poznatky lekárov sa teda v ničom nelíšia od poznatkov bežných ľudí na ulici. Niektorí namietajú, že vyššia emotívnosť a citlivosť žien, ktorá je pre ne typická, je na škodu, pretože sú nestále a premenlivé a praktickom živote ich diskvalifikuje. Keby sa tento nadbytok nervovej energie využil inak, dosiahla by jasný cieľ. Mill tvrdí, že v pozícia obžalovaného by mali byť osoby, ktoré ženám práva upierajú a nie tí, ktorí im ich priznávajú. Slovo sufražetka by nemalo byť nadávkou, skôr spoločnosť by sa mala hanbiť, že ženy vôbec musia o svoje práva bojovať.
 
Zdroje: Mill, John Stuart: Poddanstvo žien, Kalligram, Bratislava 2003, 168 s. ISBN – 80-7149-593-X
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.