referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Anežka
Sobota, 2. marca 2024
Hannah Arendtová: Pôvod totalitarizmu
Dátum pridania: 11.10.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: barbakanka
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 3 958
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 11.3
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 18m 50s
Pomalé čítanie: 28m 15s
 
Rozdiel medzi totalitným hnutím a totalitným štátom

Totalitný diktátor môže a musí praktikovať umenie klamania v dôslednejšie a v širšom merítku ako vodca hnutia. Je to pre zväčšujúci sa počet súputníkov a aj preto, že ako štátnikovi sa nepríjemné prehlásenia odvolávajú ťažšie ako iba vodcovi hnutia. Systematické klamanie celému svetu je možné praktikovať až v bezpečných podmienkach totalitárnej vlády. Čím je moc totalizmu zrejmejšia, tým tajomnejšími sa stávajú jej skutočné ciele. Pre poznanie cieľov v Nemecku bolo praktickejšie prečítať si Mein Kampf a staršie propagandistické prejavy, ako sledovať vtedy aktuálnu rétoriku kancelára. Rovnako nebolo dôležité prikladať váhu Stalinovým slovám o socializme v jednej zemi, ktoré boli vymyslené pre momentálnu potrebu uchopenia moci po Leninovej smrti. Lepšie bolo prikladať váhu opakovaným prejavom Stalinovho nepriateľstva voči demokratickým krajinám.

V nacistickej a j boľševistickej literatúre nachádzame neustále zmienky o tom, že tieto vlády ašpirujú na to, podrobiť si celý svet a priviesť všetky krajiny pod svoju nadvládu. Režimy sledujú svoje ciele, bez záujmu o to aké tieto ciele sú vzdialené. Preto nepovažujú žiadnu krajinu za cudziu ale za svoj potencionálny cieľ. Totalitný systém zaštítený oficiálnou vládou sa dá exportovať do iných krajín.

U nacistov existovala premisa záväznosti nacistického zákona i mimo nemeckých hraníc. Plán ovládnutia sveta vyžaduje odstránenie rozdielov medzi dobyvateľskou materskou krajinou a dobytím územím. Ak sa cudzí dobyvateľ chová všade ako doma, musí sa k domáce obyvateľstvu chovať ako cudzí dobyvateľ. Nacisti sa chovali vo svojej krajine ako cudzí dobyvatelia, keď sa snažili premeniť konečnú porážku na katastrofu pre nemecký národ. Podobný postoj zaujal po vojne ZSSR. Krajina sa nechopila príležitosti povojnovej pôžičky od USA, ktorá by mohla pomôcť zrekonštruovať zničenú krajinu. Rozšírenie socialistického bloku a obsadenie východných teritórií iba viac vyčerpávalo sovietske zdroje. Politika slúžila hlavne záujmom komunistického hnutia, pretože rozšírila svoj okruh na skoro polovicu osídleného sveta.
Čo sa týka ekonomického hľadiska, dajú sa totalitárne režimy doma vo svojej krajine prirovnať k hejnu kobyliek. Vláda domáceho diktátora vo vlastnej zemi veci ešte zhoršuje, pretože k bezcitnosti pridáva účinnosť, ktorú zďaleka nedosahujú tyranie v cudzom prostredí. Totalitarizmus dáva prednosť kolaborantským vládam pred vládou vlastnou, pretože domáce vlády sú účinnejšie.

Moc v zmysle totalitarizmu spočíva iba v sile produkovanej organizáciou. Stalin videl každú inštitúciu iba ako prevodovú páku spojujúcu stranu s ľudom. Neustály rozvoj policajných kádrov bol pre Stalina dôležitejší ako ťažba ropy v Baku ale uhlia na Urale. Rovnako ako Hitler bol schopný obetovať národ kádrom SS. Nepovažoval vojnu za prehranú vtedy, keď nemecké mestá ležali v ruinách, ale až vtedy, keď zistil, že už nie je možné sa na jednotky SS spoliehať.
 
späť späť   1  |   2  |  3  |  4  |  5    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.