Lucius Mladší Annaeus Seneca životopis

Rímsky filozof, básnik, prozaik a politik. Pôsobil v Ríme ako advokát, skoro si získal povesť predného rímskeho rečníka a stal sa senátorom. Znepriatelil si však ženu cisára Claudiusa - Messalinu, ktorá dosiahla toho, že bol v roku 41 poslaný do vyhnanstva na Korziku. Druhá žena cisára Claudia Agrippina ml. mu roku 48 vymohla povolenie k návratu a učinila ho vychovávateľom svojho syna, neskoršieho cisára Nera. Po Claudiovej smrti Seneca spolu s veliteľom pretoriánov Sextom Afraniom Burrom riadil za nedospelého Nera päť rokov štátne záležitosti. Povahovo labilného Nera sa snažil vhodne usmerniť, ale jeho vplyv postupne slabol. Po smrti Agrippiny sa vzťah cisára k jeho učiteľovi značne zhoršil. V roku 62 odišiel Seneca do ústrania a venoval sa plne literárnej činnosti. V roku 65 bol obvinený, zjavne neprávom, z účasti na spiknutí a Nerom prinútený k samovražde. Jeho rozsiahla literárna činnosť zasahovala najmä do oblasti filozofie, prírodovedy a básnictva. Vo filozofii nebol pôvodným mysliteľom; v duchu rímskeho stoicizmu venoval pozornosť predovšetkým otázkam praktickej etiky, hájil myšlienku rovnosti ľudí a kládol dôraz na plnenie povinnosti, ktoré má človek k sebe samému aj k ostatným. Najpôsobivejšie sú v jeho pojednávaných tie miesta, kde sa výklad morálnych princípov opiera o autorove životní skúsenosti (Listy Luciliovi). Jediný stoik z doby rímskeho cisárstva, ktorý si uchoval záujem o prírodnú filozofiu a prírodovedu (Naturales quaestiones – Otázky prírodnej filozofie). Z básnickej tvorby sú najvýznamnejšie tragédie, založené na tradičných gréckych námetov a určené k prednášaniu a k čítaniu alebo k predvádzaní na javisku. Psychológia postáv je v nich potlačená; sú pojaté ako dramatický stret jednoduchých protipólov stoickej morálky, dobra a zla, cnosti a neresti. V ďalších storočiach bol Seneca cenený najmä ako veľký moralista a jeho myšlienky, zhodujúce sa v mnohom s kresťanskou morálkou, boli v oblasti etiky veľmi využívané.

Mimoriadne veľký význam pre ďalší vývoj latinskej literatúry mal ako prozaik po stránke formálnej; obohatil výrazové prostriedky latiny, prispel k rozvoju latinskej filozofickej terminológie.

VYROKY:
vita, si uti scias, longa est - život, ako ho vieš užívať, je dlhý
vita nihil aliud quam ad mortem iter est - život nieje nič iného než cesta k smrti
violenta nemo imperia continuit diu: moderata durant - násilnícke vlády nikto dlho neudrží pohromade: umiernené trvajú
veritatis simplex oratio est - reč pravdy je jednoduchá (prostá);
sic vive cum hominibus, tamquam deus videat - ži s ľuďmi tak, ako keby ťa videl Boh.
si vis amari, ama - keď chceš byť milovaný, miluj
senectus insanabilis morbus est - staroba je nevyliečiteľná choroba
sacrilegia minuta puniuntur magna in triumphis refuntur - malé svätokrádeže sa trestajú, veľké sa triumfom oslavujú (malých zlodejov chytajú, veľkých nechajú utiecť)
sacra populi lingua est - hlas ľudu je posvätný
rem involutam emere - kúpiť zabalenú vec
ratio arbitra est bonorum et malorum - rozum rozhoduje o tom, čo je dobré a čo zlé
quodcunque libuit facere victori, licet - víťaz môže urobiť všetko, čo sa mu zapáči
quod non vetat lex, hoc vetat pudor - čo nezakazuje zákon, zakazuje hanba
qui nil potest sperare, desperet nihi - kto nemôže v nič dúfať, nemá prečo zúfať
qui dedit beneficium taceat: narret qui accepit - kto poskytol výhodu, má mlčať, nech hovorí ten, kto ju prijal
proprium est nocentium - tomu, kto je vinný, je vlastné, že sa trasie (bojí)
non scholae, sed vitae discimus - učíme sa pre školu, nie pre život
non est vir fortis ac strenuus, qui laborem fugit - kto uteká pred prací, nieje silný a užitočný muž
nemo patriam quia magna est amat, sed quia sua - nikto nemiluje vlasť preto, že je veľká, ale preto, že je jeho
nemo non benignus est sui iudex - nikto nieje sám sebe nestranným sudcom
nemo nocens sibi ipse poenas inrogat - žiadny vinník si sám neukladá trest
nemo dignitati perditae parcit - nikto neubližuje stratenej cti
minimum decet libere, cui multum licet - komu je veľa dovolené, má si dovoľovať najmenej
magni animi est iniurias despicere - vlastnosťou veľkého ducha je opovrhovať urážkami
iniqua nunquam regna perpetuo manent - nespravodlivé vlády nikdy netrvajú večne
imperare sibi, maximum imperium est - rozkázať sebe, to je najväčšia moc
ignem igne incitare - rozkladať oheň ohňom
humanum est errare - mýliť sa je ľudské
honesta quaedam scelera successus facit - niektorým zločinom sa dostalo cti za ich úspešnosť
docendo discimus - vyučovaním sa učíme
cum victor arma posuit, et victum decet deponere odia - keď víťaz zloží zbraň, je vhodné, aby aj porazený odložil nenávisť
bonus iudex damnat improbanda, non odit - dobrý sudca odsudzuje zavrhnutia hodné činy, ale nenávisť k nim nechová
animo beneficium non in eo quod fit aut datur consistit, sed in ipso dantis aut facientis - dobrodinnosť nespočíva v tom, čo sa dáva alebo robí, ale v samotnej vôli dávajúceho alebo pracujúceho.