Metafyzika sa zaoberala otázkami, či napríklad môžeme rozumom dokázať existenciu Boha alebo nesmrteľnosť duše. On však si uvedomil, že ešte predtým ako budeme hladať riešenie na tieto otázky, musíme vedieť, čo vlastne dokáže náš rozum poznať. Túto teóriu poznávania vypracoval vo svojem veľdiele Kritika čistého rozumu.

Jeho gonzeológia vyzerá naledovne:

Najprv
Pri poznávaní najprv nazeráme zmyslami. Um nám následne robí v tom poriadok, vytvára z obsahov zmyslového nazerania pojmy.

Potom
Um tieto pojmy daľej spracováva, navzájom porovnáva. Porovnáva aj vzťahy medzi nimi a vytvára súdy. Tieto súdy však už nezávisia na pozorovaní. Kant ich nazíva kategórie. Um vytvára súdy o pojmoch (predstavy o predstavách). Toto súdenie je vlastné myslenie čoloveka (um=schopnosť súdiť). Tieto súdy delí do kategórií Kvantity, Kvality, Relácie a Modality.

Kategóre kavantity sú napr.: jednota, mnohosť, všetkosť







nazeranie rozmýšľanie vedomie


empirické poznanie, zmyslovosť racionálne poznanie - um


Je Kant empirik alebo racionalista? Ani jedno ani druhé, zmierňuje tieto dva názory. Hovorí: ”Bez zmyslovosti by nám nebol daný nijaký predmet, bez umu by sme nijaký nemohli myslieť.” Um nemôže nič nazerať nazerať a zmysly nemôžu nič myslieť. Len ich spojením môže vzniknúť poznanie.

Zvládli sme kritiku rozumu.
Ale je tu ešte jedna zaujímavosť. Okrem poznatkov, ktoré závisa od skúsenosti (aposteriŕne) existujú poznatky, ktoré nezávisia od skúsenosti a teda sú apriórne (nepotrebujeme k tomu skúsenosť). Kant nachádza apriórne poznatky v matematike a fyzike a sú nimi aj už spomenuté kategórie.
Kant pokračuje: Samostatné vnímanie priestoru a času, na základe ktorých pozorujeme svet, je apriórne (nezávisí od skúsenosti). To znamená, že nvšetky javy nazeráme v čase a priesotre, čím ich usporadúvame podľa vopred daných foriem. Tým pádom nikdy nespoznáme veci, aké su o sebe. Dostupné su nám iba ich javy. Preto môžeme Kanta označiť za agnostika. Zjednodušne sa to dá zhrnúť: Veci existujú v ľudksom vedomí subjektívne a mimo ľudského vedomia objektívne.

Prejdime na etiku. Ohraničením poznania poprel Kant možnosť rozumového poznania Boha. Môžeme sa k nemu pribížiť len vierou. (rozumový dôkaz Boha neexistuje)
Vierou sa riadime v oblasti praktického konania. Tieto zásady praktickej filozofie obšírne rozpracoval v knihe “Kritika praktického rozumu”
-Človek je schopný prekonať svoje egoistické pohnútky a prírodnú žiadostivosť a riadiť svoje konanie podľa morálnych zásad. Kant hovorí, že každý v nás ma v sebe požiadavku konať mravne a nazýva ju kategorickým imperatívom.