4. Moderná filozofia 20. storočia

Reaguje na úspechy človeka a jeho rozumu (vynálezy, človek využíva prírodu vo svoj prospech) + na stroskotania človeka (neschopnosť človeka humánne zvládnuť svoje vlastné bytie).
- 1. a 2. sv. vojna, fašizmus, konzumný spôsob života, ochudobnenie medziľudských stavov

Fenomenológia : (gr. phainomenon - jav)

Zakladateľ Edmund Husserl : téza ,, Späť k samotným veciam ! ,, - chce nájsť nový spôsob videnia vecí. Základom zmyslového je niečo nezmyslové (druhá vrstva fenoménu, jeho podstata = eidos - idea - esencia. Akty nášho vedomia = noesis (gr. nezmyslové poznanie). Filozofia je podľa neho eidetická veda (veda o podstatách, esenciách), čím sa odlišuje od empirických vied (vedy o faktoch). Hovorí, že v čistom vedomí nie je nič okrem intencionality (zameranosť) = vedomie je vždy na niečo zamerané. Podstata fenoménu (esencia) je ,, pravda ,, veci, kt. nezávisí od toho kto poznáva a čo cíti. Vyzátvorkovanie reality - empirická realita, náhodná realita = fenomenologická redukcia. Nazeranie a intuícia - logický proces.
- objektívny svet : na zákl. vedy
- životný svet = prirodzený svet : pôvodné myšlienky o vzniku sveta


Existencializmus : zaoberá sa ľudskou existenciou, rozvoj v NEM (medzivojnové obd.)

Karl Jaspers : u Jaspersa má kladenie otázok väčšiu hodnotu ako samotné odpovede. Pýta sa či predmetom filozofie je bytie? Bytie je to, v čom sa nachádzame, to čo nás obklopuje, horizont (môžeme sa k nemu približovať, stále sa posúva). Transcendencia = symboly - šifry (sú len pre toho kto nadobúda skúsenosť transcendencie - odhalí človeku niečo večné a neohraničené = BOH)
- skúsenosť transcendencie - má charakter filozofickej viery, kt. nám pomáha utvárať si život vlastnou vôľou. Existencia je to čím sa stávame na zákl. slobody, rozhodovania (nie je daná, je to postupné sebautváranie človeka). Osvetľovanie existencie - hraničná situácia a komunikácia (spôsoby pravej realizácie existencie).

Martin Heidegger : používa osobitý jazyk, pátra po pôv. význame niekt. slov.
- dielo = Bytie a čas (otázka bytia)
- jeho filozofia = fundamentálna ontológia
- všetko čo je, pokladal za súcno. Zaujíma ho bytie súcna (bytie je vš. druhom súcna spoločné). Protiklad súcno - nesúcno (niečo čo je a nie je). Nedá sa pýtať čo je bytie, ale len aký je zmysel bytia.
- pobyt : konečné súcno, kt. vie o svojom bytí (človek). Poznať sv. bytie znamená existovať. Ľudské bytie = existencia, kým vš. ostatné veci iba sú. Svet je vo svojom bytí - absolútny, vo svojom zmysle relatívny. Závislosť človek a svet (+ naopak). Človek má pred smrťou úzkosť (chce ju oddialiť), preto jeho existencia je ustavičná starosť. Vie, že v okamihu smrti sa ocitne sám. Časovosť - človek sa nezaujíma len o prítomnosť, ale aj budúcnosť a minulosť. Človek vytvára veci okolo seba tak, aby mu neskôr pomohli. Rozlišuje čas (od narodenia po smrť) a priestor (sem začleňujeme veci potrebné pre našu existenciu). Poznanie = tvorivý akt.

Jean - Paul Sartre : zaob. sa problémom bytia, existenciou človeka + jeho slobody a zodpovednosti
- jeho filozofia = fenomenologická ontológia ,, Existencia predchádza esenciu (podstatu). ,, - platí u človeka, v prírode je to naopak. Človek existuje vo svete bez Boha. Človek si slobodne utvára svoj vlastný život, všetko sa začína ,, ničotou ,, Svet, kt. nám kladie odpor nemá význam (jeho význam je určený tým, či si ho určíme ako predmet nášho projektu života). Tento odpor nám pomáha nadobudnúť skúsenosť. Jediná nesloboda človeka = nemá slobodu nebyť slobodným. Nesieme zodpovednosť za soju existenciu. Človek je až vo svojej smrti ,, dokončený, hotový, niečo čo už néma projekt ,, = absurdnosť zmyslu existencie.


Antropológia : veda o človeku, skúma človeka ako biologickú bytosť. Hľadanie odpovede na otázky - Čo je človek? Kto je človek? Aká je jeho podstata?

- vznik 20. st. : zaoberá sa celostným chápaním človeka. Zakladateľ Max Scheler - ovpl. fenomenológiou. Dielo = Miesto človeka v kozme. Telesnosť života nás spája s organickým svetom. Duša, vedomie - schopnosť cítiť, myslieť a poznávať = spôsob inteligentného správania a orientácie sa v prostredí. U človeka je niečo, čo presahuje organický život = duch, duchovná osoba (nezávisí od prostredia, nezačleňuje sa do sveta, je len svetu otvorený. Sebauvedomenie - predpoklad otvorenosti. Cesta ducha k absolútnu - k Bohu nevedie cez kozmos, ale cez vnútro duchovnej osoby.
+ Helmut Plessner, Arnold Gehlen

Hermeutika : náuka o objasňovaní, chápaní, porozumení a vysvetľovaní. Vychádza z toho, že naše porozumenie svetu a človeku súvisí s jazykom. Prostredníctvom jazyka a reči máme porozumieť bytiu. Porozumenie sa pohybuje v hermeutickom kruhu - každý čiastkový poznatok môžme pochopiť len na zákl celku - celku pochopíme len ak porozumieme čiastkovým poznatkom. Naše poznanie spočíva v predporozumení, kt. umožňuje následnú voľbu stanovísk. Procesy porozumenia súvia s dejinnými udalosťami