George Friedrich Hegel

George Wilhelm Friedrich Hegel

(* 27. august 1770, Stuttgart – † 14. november 1831, Berlín) bol nemecký filozof, predstaviteľ nemeckej klasickej filozofie, autor systematickej teórie dialektiky (Dialektika). Významným spôsobom ovplyvnil myslenie o štáte.


Životopis

Hegelov otec bol vyšším úradníkom vo vojvodových službách. Predkovia sa v 16. storočí z náboženských dôvodov vysťahovali z katolíckeho Rakúska do luteránskeho Würtemberska.


1770-1788 (stuttgartské obdobie)

Hegel navštevuje latinskú školu v Stuttgarte, potom absolvuje s výborným prospechom gymnázium taktiež v Stuttgarte. Ako gymnaziálny študent sa zoznamuje s vtedy živými myšlienkovými prúdmi osvietenstva a humanistického klasicizmu, ktorý v antike nachádzal autentické stelesnenie slobody, životnej harmónie a vzdelanosti ducha. Denníkové záznamy, písané po nemecky a po latinsky, prezrádzajú, že sa Hegel živo zaujímal najmä o dejiny - jeho obľúbenými autormi boli grécky dejepisec Thukydides a rímsky historik Tacitus. Hegel tiež čítal Sofoklove tragédie, filozofické spisy Platónove, Aristotelove, Epiktetove,... Ducha osvietenského nazerania na svet čerpal z diel Lessinga, Klopstocka, Wielanda, Mendelssohna,...


1788-1793 (tübingenské obdobie)

Hegel vstupuje ako štipendista na malú nie veľmi významnú univerzitu v Tübingen, zameranú predovšetkým na štúdium teológie. Študoval tu najprv filozofiu a potom teológiu. V Tübingen už Hegel ani zďaleka nebol niekdajším vzorným študentom. Veľká francúzska revolúcia premenila tübingenských študentov na horlivých vyznavačov jej ideí. (H.bol Napoleonovým nadšencom). Hegelovými blízkymi priateľmi sú tu Hölderlin a Schelling: spolu navštevujú Politický klub, kde sa čítali francúzske noviny a vášnivo debatovalo o potrebe slobodného a mravného vyššieho poriadku v Európe. Autori, ktorých Hegel číta počas tübingenského obdobia: Platon, Herder, Jocobi, Schiller, Montesquieu, Kant, Rousseau....


1793-1797 (bernské obdobie)

Hegel prijíma v Berne (1793) miesto domáceho učiteľa u zámožneho a vzdelaného patricija Steigera, ktorý mal bohatú knižnicu. Hegel mal Steigerovu knižnicu plne k dispozícii. Venuje sa predovšetkým Kantovi, od ktorého filozofie očakával podnety k revolučnej premene Nemecka. Hegel sa hlási k radikálnemu republikánstvu. Zásady antickej demokracie bude možné uskutočniť aj v podmienkach súčasného Nemecka. Neuskutočniteľnosť tejto heroickej ilúzie si Hegel uvedomil o niekoľko rokov neskoršie. Hegel prekladá po francúzsky napísaný pamflet švajčiarskeho advokáta J. J. Carta do nemčiny: Cart napadol oligarchickú vládu v Berne z pozícií buržoáneho chápania práva. Hegel v komentári, ktorý napísal k svojmu prekladu, ostro kritizuje feudálne aristokratické inštitúcie. Z bernského obdobia pochádzajú aj ďalšie tri texty napísané v duchu osvietenskej kritiky a spoločenského radikalizmu: Ľudové náboženstvo a kresťanstvo (1793-94), Pozitívnosť kresťanského náboženstva (1795-96) a Najstarší fragment systému nemeckého idealizmu (1796/97)

1797-1801 (frankfurtské obdobie)