Campanellovo dlhoročné priateľstvo s luteránom Adamim viedlo k prvému vydaniu Slnečného štátu a tiež k pokusu o realizáciu utópie akú v tomto diele opísal. O Campanellu prejavili záujem tiež protestantské cirkevné kruhy v Nemecku, predovšetkým významný luteránsky duchovný J. V. Andreae, ktorý bol významnou osobnosťou celého protestantského Nemecka. Bol iniciátorom pokusu o založenie spoločnosti Civitas Solis (Slnečný štát), ale jej existenciu ukončila tridsaťročná vojna.
Vďaka Campanellovmu záujmu o astrológiu sa jeho situácia v Ríme vyvíjala spočiatku priaznivo. Jeho myšlienky využili tie pri založení Congregatio de propaganda (Oddelenie pre propagandu) vo Vatikáne. Urban VIII. poznal množstvo Campanellových prác a prikláňal sa k jeho názorom. Vďaka tomu bol Campanella v roku 1626 definitívne oslobodený od doživotného rozsudku. Jeho život sa však ani po tomto neupokojil. Jeho protivníci – Španieli pokračovali v útokoch proti nemu, bránili vydávaniu jeho prác a snažili sa proti nemu vznášať stále nové obvinenia. Na základe toho bol život v Ríme pre neho nemožný a preto v roku 1634 odišiel do Francúzska, kde ho priaznivo prijali mnohé významné osobnosti, medzi ktorými bol i kráľ a kardinál Richelieu. Tu vyšli viaceré jeho diela, medzi ktorými bol tiež Slnečný štát. K myšlienkam tohto diela sa vrátil v jednej zo svojich posledných prác. Nádej na uskutočnenie týchto myšlienok videl v budúcom francúzskom kráľovi. Tomasso Campanella zomrel v Paríži v roku 1639.
Slnečný štát (Civitas Solis)
Slnečný štát bol prvý krát vydaný vo Frankfurte nad Mohanom v roku 1623 po latinsky ako súčasť vydania rozsiahleho Campanellovo diela Philosophia realis. V roku 1637 vydáva Campanella toto dielo v Paríži druhý krát. Tretí krát bol Slnečný štát vydaný v Utrechte v roku 1643 už po Campanellovej smrti.
V tomto utopickom diele autor opisuje svoju predstavu o dokonalej forme vlády. V utopickom ideálnom meste hľadá spoločenskú spravodlivosť a osobné šťastie. Neopiera sa o ekonomické zákony, ani o znalosť ľudskej psychiky. Autor ho umiestňuje na ostrov Taprobana v Indickom oceáne (pravdepodobne dnešná Srí Lanka). Sem prichádza janovský moreplavec a zoznamuje sa so spoločenskou organizáciou mesta. Ide o teokratickú republiku, v ktorej vládne rozum. Základom štátu je náboženstvo. Najvyšším vládcom štátu je kňaz, ktorého nazývajú Slnko (v ďalšom texte ho autor označuje tiež astronomickou značkou Slnka - ). Jeho pomocníkmi sú traja spoluvládcovia Moc (Pon), Múdrosť (Sin) a Láska (Mor). Vládca Moc má na starosti všetky záležitosti vojny a mieru, ale vo všetkom sa podriaďuje Slnku. Vládcovi Múdrosť podliehajú všetky umenia, remeslá, vedy a školy. Má podriadených úradníkov, ktorým zodpovedá počet vied: Astronóm, Kozmograf, Geometer, Historiograf, Poet, Logik, Rétor, Gramatik, Medik, Fyzik, Politik a Etik. Vládca Láska je poverený predovšetkým riadením plodenia detí. Dohliada na to, aby sa zo spojenia muža a ženy rodilo čo najlepšie potomstvo. Riadi všetko čo sa týka jedla, oblečenia a pohlavného styku. Pri tom mu pomáha množstvo vychovávateľov a vychovávateliek. Najvyšší vládca Slnko na všetko dohliada a ani jeden z jeho spoluvládcov nerobí nič bez jeho vedomia. Hodnosť najvyššieho vládcu môže dosiahnuť len občan, ktorý je veľmi všestranne vzdelaný v rôznych odboroch. Tento titul mu nemôže byť udelený skôr ako dosiahol vek aspoň tridsaťpäť rokov. Vládca úraduje dovtedy, pokiaľ sa nenájde niekto, kto bude múdrejší a schopnejší vlády, než jeho predchodca.
