V Slnečnom štáte je zrušené akékoľvek súkromné vlastníctvo. Všetko potrebné majú spoločné a občania pracujú pre blaho celého spoločenstva. Toto spoločné vlastníctvo robí všetkých chudobnými a bohatými zároveň. Chudobnými preto, lebo nemajú žiadne vlastníctvo a bohatými preto, lebo majú všetkého dostatok. O bežné potreby sa starajú málo, pretože každý dostane všetko, čo potrebuje. Tieto veci ich zaujímajú iba vtedy, keď sa dávajú ako čestná odmena. Muži aj ženy majú rovnaké práva a povinnosti. Všetci študujú rôzne vedy. Duševné zamestnania aj remeslá sú pre mužov aj ženy spoločné, s tým rozdielom, že muži vykonávajú najťažšie práce, ktoré sa konajú mimo mesta a ženy prevažne vykonávajú práce, ktoré sa robia posediačky alebo postojačky (tkanie, šitie, strihanie vlasov...). Ženy nepripúšťajú jedine k remeslám ako kováčstvo, výroba zbraní a truhiel. Ženy tiež pripravujú jedlá a prestierajú stôl. Obsluhovanie pri stole majú však na starosti chlapci a dievčatá do dvadsať rokov. Všetka mládež slúži ľuďom, ktorí sú starší ako štyridsať rokov. Za najhoršiu neresť považujú pýchu a namyslené správanie, ktoré stíhajú pohŕdaním. Preto nikto nepovažuje obsluhovanie pri stole, či v kuchyni za ponižujúce.
Pre nich má každá práca svoj význam. Každý, nech už mu je pridelená akákoľvek práca, vykonáva ju tak, akoby bola tá najčestnejšia zo všetkých. Povinnosti, umenia, remeslá a ostatné práce sú rozdelené medzi všetkých. Preto každý pracuje najviac štyri hodiny denne a voľný čas trávia študovaním, rozhovormi, čítaním, písaním, prechádzkami a rozvíjaním duševných a telesných vlôh. Ani žiadny telesný nedostatok im neprekáža v pracovnej činnosti.
Výber rodičov sa robí v záujme zdravého rodu. Krásne ženy spájajú len so zdatnými a urastenými mužmi, tučné ženy s chudými mužmi a chudé ženy s tučnými mužmi, aby účelne jeden druhého dopĺňali. Toto majú na starosť starší dohliadači a dohliadačky, avšak rozhodnutie vychádza od najvyššieho úradníka pre plodenie detí, ktorý je podriadený vládcovi Láske. Okamih počatia určuje astrológ a lekár, nakoľko musí byť v presnej zhode s polohou planét a hviezd, lebo podľa astrologického učenia to určuje telesné, duševné aj mravné kvality budúceho dieťaťa. Vzdelaní úradníci a vychovávatelia môžu plodiť deti iba ak počas mnohých dní zachovajú množstvo predpisov. Ich životné sily sa totiž duševnou prácou oslabujú. Stále o niečom rozmýšľajú a ich mozog mužnosť nevydáva, preto plodia slabé potomstvo. Ak sa muž a žena do seba vášnivo zamilujú, môžu spolu hovoriť, dávať si navzájom vence z kvetov a venovať si verše. Ak by to však prinášalo nebezpečie pre potomstvo, tak im pohlavný styk nepovolia, jedine vtedy, ak je žena tehotná alebo neplodná. Láska sa u nich prejavuje skôr ako priateľstvo a nie ako vášnivá a zmyselná láska. Pokiaľ niektorá žena s jedným mužom neotehotnie, spoja ju s iným a ak neotehotnie ani s ním, označia ju za neplodnú a stáva sa spoločným majetkom mužov a nie je hodná úcty ako ženy – matky. Tehotné ženy jedia iba stravu, ktorú im predpisujú lekári. Po pôrode sa dieťa dojčí aspoň dva roky, podľa predpisu Fyzika.
Deti sa po ukončení dojčenia dostávajú do starostlivosti vychovávateliek – ak je to dievča a vychovávateľov – ak je to chlapec. Vo veku od dvoch do troch rokov sa učia rozprávať a poznať abecedu. O niekoľko rokov sa zaoberajú telesnou výchovou, behom, hádzaním disku a inými cvičeniami a hrami. Do siedmych rokov chodia deti na boso a bez pokrývky hlavy. Zároveň navštevujú remeselnícke dielne. V ôsmich rokoch sa naučia základy matematiky a venujú sa všetkým prírodným vedám. Neskôr sa venujú abstraktnejším vedám. Menej nadané deti posielajú na dedinu a ak sa neskôr niektoré z nich prejavia ako schopnejšie, vrátia sa opäť do mesta. Ten, kto sa naučil najviac remesiel a umení, je považovaný za najvznešenejšieho a najváženejšieho občana.
