Platón svojim krátkym, no zato jedinečným dielom Obrana Sokratova podáva pravdivý obraz udalosti, ktorá postihla jeho cteného učiteľa, svetobuditeľa , neporaziteľného zástancu pravdy a spravodlivosti , ale hlavne významného gréckeho filozofa Sokrata krátko pred smrťou. Keďže zobrazuje jeho kompletnú a zároveň priamu výpoveď pred súdom, pravdivejším toto dielo už asi ani nemôže byť, hoci tvrdiť niečo jednoznačne presvedčene nebude také ľahké. Sokrates by našu výpoveď určite dokázal spochybniť, alebo by nás aspoň priviedol k tomu, aby sme ju sami spochybnili. Takým presvedčivým , obratným a uvedomelým mysliteľom Sokrates v skutočnosti bol.

Samotný dej sa odohráva v Aténach , kde Sokrates verejne odhaľuje príčiny toľkého pohoršenia a obžaloby, ktorých sa mu nespravodlivo dostalo, a zároveň sa tým snaží presvedčiť svojich poslucháčov – katov o svojej pravde. Ako každý kvalitný prejav aj tento obsahuje úvod, v ktorom Sokrates v krátkosti popisuje dôvody svojho počínania a teda i celoživotného poslania. Vysvetľuje a odôvodňuje svoju vieru v Boha, ktorá pre jeho odlišné ponímanie nebola spoločnosťou prijatá, ba dokonca bola odsúdená. Sokrates ako protiútok žaloby popisuje aj putovanie medzi obyvateľmi, čím skúmal kvalitu ich myslenia a celkovú uvedomelosť. Nanešťastie, dochádza k záveru, že len málokto si je vedomý svojich nedostatkov .

Tvrdí, že práve týmto výrokom si znepriatelil nemalé množstvo „občanov aténskych“. Faktom je, že až ako 70 ročný sa dostáva po prvýkrát pred súd, čím sa vopred ospravedlňuje za svoje rečnícke neschopnosti, alebo lepšie povedané schopnosti, na ktoré by podľa mňa mohol byť pyšný nejeden básnik či rétor aj v dnešnej dobe. Už v prvých minútach prejavu nevedome dokazuje svoju inteligenciu a výnimočnosť nielen schopnosťou súvisle tvoriť myšlienky, reagovať na každú situáciu, ale i obsahom nadobudnutých vedomostí a skúseností. Meletos, ktorý podáva na neho žalobu, je tak zaskočený jeho vnímavosťou a logickosťou, že už od samého začiatku nedokáže pohotovo reagovať na otázky , ktoré mu Sokrates kladie, a tým zneisťuje presvedčivosť svojho tvrdenia, že: „Sokrates je vinný a dopúšťa sa zločinu tým, že skúma veci pod zemou i veci nebeské, horšej veci dopomáha k úspechu a aj iných učí to isté”.

Práve v duchu tohto výroku sa niesla i celá nasledujúca konfrontácia názorov, kde Sokrates jednoznačne porazil Meleta. Hoci napriek už spomínaným vynikajúcim rečníckym danostiam sa mu nepodarí presvedčiť dostatočné množstvo účastníkov na to, aby unikol trestu, nevzdáva sa svojho presvedčenia a hovorí, že aj keby mu udelili milosť s tým, že by sa musel zrieknuť svojho poslania, a tým si priznať chybu, neprijal by toto rozhodnutie a radšej by si vybral cestu smrti, lebo ako hovorí: „ Báť sa smrti, občania, nie je nič iné než vzbudzovať zdanie, že človek je múdry, hoci nie je; je to totiž domnienka, že človek vie, čo nevie. Nikto totiž nevie, či práve smrť nie je pre človeka zo všetkého najväčším dobrom, ľudia sa jej však boja, akoby bezpečne vedeli, že je to najväčšie zlo“. A práve spomínaná domnienka bola ťažiskovou témou jeho filozofie.

V závere Sokrates naďalej ostáva presvedčený o svojej nevine, ktorú dokazuje aj výberom svojho prvotného trestu, čím malo byť stravovanie v prytaneiu. Bolo to miesto určené uznávaným a cteným občanom. Týmto výberom sa Sokrates vysmieva všetkým tým, ktorí stáli proti nemu a hlasovali za jeho popravu. No na znak toho, že sa skutočne líši od ostatných, aj v tých posledných chvíľach života zostáva pokojným a prednáša záverečnú reč. V nej ako proroctvo hovorí, že ľudia si predsa raz uvedomia, čoho sa dopustili tým, že mu želali smrť, že priznajú, že pravdu mal ON, a že jediné čo získajú bude „zlá povesť“.

Tým, čo hlasovali za jeho oslobodenie odkázal: „Zdá sa mi totiž, že to, čo sa mi stalo, je dobré a my, čo sa domnievame, že smrť je zlo, nevidíme správne“, čim vyjadril akúsi pozitívnu nádej, ktorá by im mala pomôcť vyrovnať sa nielen s jeho smrťou, ale i s tou svojou, a brať ju ako niečo nepoznané, nepreskúmané.

Podľa môjho názoru Obrana Sokratova je svojim obsahom aktuálna i dnes a takisto bude mať čo povedať aj našim nasledovníkom. Myšlienkami a názormi hlavného predstaviteľa je to dielo večné a mnohí z nás by si mali brať z neho príklad. Stačí si rozobrať naoko prostú myšlienku spravodlivosti, a len málokto z nás vie, čo v skutočnosti spravodlivosť znamená, nie ešte to, či vôbec existuje...