-v diele Bytie a čas sa vracia k otázke bytia ako základnej otázke celej filozofie
-tvrdí, že doterajšia filozofia sa odohrávala v „zabudnutosti bytia“, svoju koncepciu nazval- fundamentálnou ontológiou
-bytie je najvšeobecnejší pojem, a preto je nedefinovateľný
-nemá zmysel sa pýtať, čo je bytie, lebo nemôže byť ničím iným, len bytím
-pýtame sa teda na zmysel bytia- lenže to môžeme len prostredníctvom takého súcna, ktoré vie o svojom bytí- takým súcnom je konečné súcno, ktoré práve pre svoju konečnosť vie o svojom bytí, lebo v jeho bytí mu ide práve o toto bytie
-konečné súcno, ktoré vie o svojom bytí Heidegger nazýva pobyt
-jediné súcno, ktoré vie o s vojom bytí je človek-poznávať svoje vlastné bytie znamená existovať
-pobyt existuje- ľudské bytie je existencia, zatiaľ čo všetky ostatné veci iba jednoducho sú, preto je len človek schopný existenciálne pochopiť bytie
-pobyt definujú existenciály
-existencia pobytu-„bytie vo svete“
-svojím zmyslom svet závisí od človeka a človek svojou existenciou závisí od sveta(pobyt existuje vo svete)
-človek o sebe vie, že je, a že je konečný, jeho bytie je „bytím k smrti“, existencia človeka je sústavná starosť, vie, že v okamihu smrti je človek sám, opustený
-keďže existencia je krátka a konečná, človek jej prikladá veľký význam(hľadá životné formy, ktoré by mohol použiť pre svoju existenciu-obzerá sa do minulosti, hľadí do budúcnosti- nikdy nie je úplne v prítomnosti
-starosť o existenciu je pre Heideggera autentickým bytím
-neautentické bytie(doň sa človek utieka pred úzkosťou z konečnosti) Heidegger označuje neosobným a neurčitým „man“
-man je existenciál určujúci ľudskú existenciu v jej „každodennom bytí“, keď stráca svoju autenticitu
-v „man“ stráca ľudská existencia samu seba, žije, myslí, koná, verí tak, ako sa žije, ako sa myslí, ako sa koná, ako sa verí
-človek vo svojom autenticom bytí zaujíma výlučne existencionálny postoj k svetu(svoju existenciu buď premešká alebo uchopí), má praktický vzťah ku skutočnosti- vytvára svet s ohľadom na svoju existenciu- všetky veci sa preňho a jeho existenciu potom nielen vyskytujú(vorhanden), ale sú aj „naporúdzi“(zuhanden)
-ČAS A PRIESTOR človek vymedzuje z hľadiska svojej existencie, tiež
-čas je to, čo sa rozprestiera medzi narodením a smrťou, priestor je to, kam umiestňujeme náčinie- teda to, čím udržujeme svoju existenciu
-POZNANIE- podľa Heideggera nie je len pasívnym prijímaním poznatkov, ale tvorivým aktom
-v skutočne autentickom bytí nie je nepravda, kým v prepadnutosti svetu zasa nie je pravda
-„bytie v pravde“ je bytím starosti o existenciu a v neunikaní do neautenticity
-v neskoršom obdoní tvorby sa Heidegger sústredil najmä na problematiku jazyka(reči) ako prostredia, v ktorom sa nám „vyjavuje“ bytie
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie