Politika je adekvátnym cieľom akademického bádania. Je to niečo o čom sa má premýšľať a je dôležité aby sme premýšľali o vhodných veciach. Platí všeobecné presvedčenie, že to  o sa učíme je pochopenie politickej tradície. Preto platí presvedčenie, že štúdium politiky by malo byť historickým štúdiom. Nielen preto, že je dobré poznať minulosť , ale aj preto že by sme mali byť oboznámení s konkrétnymi detailmi. Je pravda, že všetko, čo sa objavuje v dnešnom politickom správaní má korene v minulosti. Dôležité je, čo si ľudia v tej dobe mysleli a hovorili o tom, čo sa dialo. Každá spoločnosť, podľa poznámok, ktoré robí v knihách, konštruuje legendy o vlastnom osude, ktoré sa stále aktualizujú a v ktorých je ukryté  ich vlastné chápanie politiky. A historické skúmanie legiend by malo byť nevyhnutnosťou pri politickom vzdelávaní. Možno by sme aj vďaka tomuto štúdiu mohli uniknúť jednému z najčastejších nedorozumení, v ktorých inštitúcie a procedúry vystupujú ako kúsky mašinérie, navrhnutej na to, aby dosiahla účel, namiesto vzorcov správania, ktoré sú bezvýznamné, keď sú odtrhnuté od celku. Napr. ako sa mýlil Mill, keď tvrdil, že niečo ako reprezentatívna vláda bola formou politiky, ktorá mohla byť žiadaná v každom spoločenstve, ktoré dosiahlo určitý level civilizácie. Proste omyl, keď sme presvedčení naše inštitúcie sú lepšie a dôležitejšie ako stopy mysliteľov, ktorí vedeli, ktorým smerom ísť bez toho, aby vedeli niečo o cieli.

Nie je dostatočné zaoberať sa iba tradíciou jednej politickej aktivity. Pre správne pochopenie politiky je potrebné poznať aj tradície iných spoločenstiev, pretože sme s nimi vo vzťahu.

Nezačali sme mať vzťahy so susedmi včera. A taktiež nemusíme stále behať po vonku a hľadať najvhodnejšie formule pre naše vzťahy.  Jedinou dôležitou  vedomosťou o politike inej spoločnosti  je rovnaká vedomosť, akú hľadáme v našej.

Štúdium politík iných spoločností by nemalo byť anatomický štúdiom mechanických daností. Usporadúvať svet podľa toho, čo je najlepšie, alebo aký je najlepší účel, je jasnou cestou k strate rovnováhy.

Pri akademickom štúdiu politiky existuje aj filozofický rozmer. Reflexie politických aktivít môžu prebiehať na rôznych úrovniach. Môžeme sa zaoberať, ako sú schopné sa naše tradície vyrovnať s určitými situáciami. Alebo môžeme naše myšlienky zhrnúť do politickej doktríny, ktorú budeme používať ako vedec používa hypotézu. Politická filozofia nie je progresívna veda, neakumuluje výsledky pokusov, podľa ktorých sa niečo dá aplikovať 100%. Od politickej filozofie nemôžeme očakávať že zvýši našu
úspešnosť pri v politickej činnosti. Môže nám pomôcť rozlíšiť medzi dobrými a zlými politickými projektmi.

Plody politického vzdelania sa ukážu v tom, ako sa budeme vyjadrovať a myslieť o politike a ako ju budeme viesť.

Popis politickej aktivity – je podľa podmienok indikovaná v kooperatívnych skupinách, mnoho z nich starovekej línie, všetky majú minulosť, prítomnosť a budúcnosť a volajú sa štáty. S týmto popisom spája autor dve prepozície – ak je to pravda, musí existovať nejaký spôsob ako študovať politiku, čo je vyššie ako politické vzdelávanie. Po druhé postoj k tomu, ako sa vidíme v politickej aktivite.

Politický diskurz

Politika sa identifikuje ako praktická činnosť, ktorá je spojená s odozvou určitých situácií – tzv. politických situácií. Politická situácia sa dá charakterizovať ako stav vecí, ktoré vznikli nie prirodzene, ale vďaka ľudskej činnosti a na ktorú je možná viac ako jedna reakcia. Taktiež je PS situáciou verejnou, nie súkromnou. Za verejné sa považuje to, za čo nesie zodpovednosť vláda, alebo na to má dohliadať. Politická aktivita sa skladá z určitého typu situácie a odozvy na ňu od niekoho, kto pochopil, že existuje autorita, ktorá je povinná na ňu reagovať. Situácie môžu vznikať kvôli špecifickému presvedčeniu, napr. sionizmus alebo obecnému presvedčeniu, napr. že ekonomiku VB stagnuje. Každá situácia je komplexným stavom, výsledkom ľudských rozhodnutí a pocitov. Každé potrebuje vysvetlenie a táto interpretácia bude diagnostická a prognostická.

Dôležitá je deliberácia – starostlivé uváženie. Deliberácia je potrebná ešte predtým, než nejaká situácia vôbec vznikne.

Každé politické rozhodnutie je prijímané za účelom dosiahnutia alebo zabránenia určitých špecifických podmienok.  Dôležité je porozmýšľať nad tým, či svojím rozhodnutím dosiahneme to, čo chceme.

Je dôležité sledovať odozvu, akú bude mať toto rozhodnutie. Pri rozhodnutí robiť niečo namiesto niečoho iného je potrebné sledovať všetky konsekvencie, pokiaľ je ich možné predpovedať.

Nie je možné mať žiadnu odozvu pre situácie, ak tu nie je nejaké relevantné presvedčenie o lepších alebo horších alternatívach a možných výsledkoch.

Politický diskurz sa prejaví spolu s politickou aktivitou slovom aj písmom. Rečníkov môže byť viac alebo menej, v divadle môže byť publikum malé alebo veľké. Prejavy môžu byť navrhnuté pre rozdielne typy publika a môžu mať rozdielne logické štruktúry. Ak ten čo hovorí, má aj autoritu konať, tak jeho prejav môže byť navrhnutý tak, aby evokoval odvahu alebo súhlas vo svojom obecenstve.

Politická diskurz obsahuje množstvo variantov rôznych vyjadrení a dikcií. Všetky časti politického diskurzu, aj tie najbežnejšie, vychádzajú z generálnych ideí. Mnoho týchto ideí patrí k „kmeňovej akcii“  ideí , ktoré používame pri myslení alebo rozprávaní o praktických situáciách a to, čo má byť urobené ako politická odozva. Slová, ktoré sú v každom politickom diskurze sú napr. potrebný, efekt, tradičný, potrebný, verejný, sila, násilie, právo, liberálny, progresívny, tyrania, fašistický, mier, vojna. Tieto slová majú v rôznych spojeniach rôzny zmysel.  Často sa stáva, že výber týchto slov sa dáva dohromady aby vytvoril špeciálny slovník pre určité politické situácie. Každý kúsok politického diskurzu je vlastne uvedomením si  politickej situácie alebo obrana odozvy na politickú situáciu podľa určitých špecifických slov politického slovníku.

Politickí ideológia je pozvánkou na interpretáciu politickej situácie a na to, aby sme si premysleli, čo je potrebné a nutné. Taktiež nás núti premýšľať, prečo sú niektoré konsekvencie politických rozhodnutí dôležitejšie ako iné. Je to iba význam hovorenia, čo je pokladané za zmysel politickej situácie.