Patristika a scholastika
Filozofia je náuka hladajúca odpovede na najzákladnejšie problémy sveta, poznania, spolocnosti a jedinca. Niektoré filozofické smery sa orientujú len na problematiku poznania alebo cloveka, iné sú všeobecnejšie. Filozofia plní aj funkciu ideológie, je zastúpená mnohými ideologickými momentmi, ale nestotožnuje sa s nou. Dejiny filozofie zároven odrážajú historickú situáciu doby. Každý moment z vývoja filozofie odráža stupen dosiahnutej ekonomickej, kultúrnej a spolocenskej úrovne.
Pociatky filozofie nachádzame tam, kde clovek na základné otázky neodpovedá mytologicky, pomocou nadprirodzených javov, ale podáva racionálne odpovede. Takto vzniká cínska filozofia, neskôr, nezávisle od nej antická filozofia. V minulosti predstavovala filozofia súhrn všetkých poznatkov, postupne sa však zacala diferencovat. Prvá fáza tohto procesu zacala už v Antike. V období feudalizmu sa európska filozofia dostáva do podrucia cirkvi, stáva sa zložkou teológie. Jej hlavný prúd- scholastika- má za úlohu zdôvodnovat teologické dogmy.
V mojej práci sa budem venovat stredovekej filozofii, ciže patristike a scholastike. Novodobá filozofia vzniká v rozpore so scholastikou, pod vplyvom rozvoja prírodovedy, zemepisných objavov, technických vynálezov a buržoáznych vztahov. Zbavuje sa nadvlády teológie a stáva sa významným cinitelom v protifeudálnom zápase. Filozofia v XVII. storocí sa sústreduje na prírodu, na gnozeologické a metodologické otázky. V XVIII. st. záujem smeruje k cloveku a spolocenskej problematike a v osvietenstve sa stáva ideológiou revolucnej triedy. Každý moment vo vývoji filozofie je podmienený stupnom vývoja ludstva. Sledovat vznik filozofie teda znamená sledovat stupen vývoja vedomia ludstva.
Vo vnútornom clenenie filozofie sa uchováva tradicné delenie na:
- Ontológiu – je v niektorých smeroch totožná s metafyzikou
- Gnozeológiu, noetiku – teória poznania
- Logiku – veda a myslení
- Vedlajšie filozofické smery – axiológia (náuka o hodnotách), etika, estetika, dejiny filozofie, sociológia, psychológia, pedagogika.
Další spôsob clenenia je podla predmetu skúmania:
- subjektívna filozofia
- objektívna filozofia
Podla noetických smerov: Racionalizmus Senzualizmus Dogmatizmus Empirizmus Skepticizmus
Krestanská filozofia prvých storocí
Patristika
V dobe, ked cisár Justinián uzavrel všetky filozofické školy v ríši, mala už krestanská filozofia väcšiu cast svojho prvého obdobia svojho vývoja za sebou. Bolo to obdobie patristiky, filozofie cirkevných otcov, na ktorej spocívajú základy krestanského bohoslovia. Krestanstvo vhuplo do dejín v druhej polovici I.storocia. Ked sa neskôr stalo oficiálnym náboženstvom všetkých európskych krajín, na dlhé obdobie spútalo slobodné myslenie a podrobilo si filozofické ucenie.
Historici filozofie obvykle delia patristiku na 3 obdobia:
- I.-II.st - prevláda apologetika
- III.-IV.st. - vytvárajú sa dogmy
- V.-VIII.st. - prepracovanie a systematizácia vytvorených pojmov
Do popredia záujmov patristov sa dostali 3 okruhy otázok : problém teologický (ucenie o Bohu a božej trojici), christologický ( o Kristovi ako druhej božej osobe), antropologický ( dedicný hriech, sloboda ludskej vôle...)Ucenie cirkevných otcov z II. až VIII. storocia n.l. znamenalo prvé pokusy o teologicko filozofické vyjadrenie krestanského náboženstva. Prvé systematické pokusy filozofie spojené s krestanstvom, ale ešte nie krestanské, sú diela tzv. gnostikov- nechceli sa uspokojit s jednoduchou vierou, snažili sa ju poznat, pochopit a prehlbit. Cirkev týchto ucencov zavrhla ako kacírov a heretikov.
Gnostici zosobnovali abstraktné pojmy a uznávali množstvo božských bytostí. Najlepšie sú ucenia gnostikov Valentina a Basileida. Filozofia neprenikala do krestanstva len prostredníctvom gnostikov. Niektoré prvky vnášala aj apologetická literatúra. Apologéti pôsobia v dobe, ked krestanstvo ešte nie je uznané ako štátne náboženstvo a má celú radu významných odporcov a kritikov (Porfyrios, Julian Apostata, Proklos, Lukianos). Pokúšajú sa bránit krestanstvo pred výcitkami zo strany pohanov, teoreticky zdôvodnit ucenie cirkvi a presvedcit predovšetkým vyššie spolocenské vrstvy o jeho prednostiach.
