referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Elvíra
Štvrtok, 21. novembra 2024
Auguste Compte: zakladateľ sociológie a pozitivizmu
Dátum pridania: 28.10.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: guapita
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 689
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 4.9
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 8m 10s
Pomalé čítanie: 12m 15s
 

Auguste Compte

Auguste Compte ( celým menom Isidore Marie Auguste Francois Xavier Compte). Tento muž bol francúzsky filozof a zakladateľ pozitivizmu.

Narodil sa 17. januára 1798 v juhofrancúzskom meste Montpellier v prísne nábožensky založenej rodine. V tomto meste v roku 1807 začal študovať na lýceu, ktoré ukončil roku 1814 s výborným prospechom. Od tohto roku išiel študovať matematiku na parížsku Ecole Polytechnique (uznávaná vedecká škola vo Francúzsku). V pomerne krátkom čase sa stal jedným z vodcovských osobností školy a kvôli aktívnej účasti na protestoch proti zastaralým metódam výučby ho po roku a pol zo školy vylúčili.
V tom čase žil z príležitostných prác, až do roku 1817, kedy sa stáva osobným tajomníkom Henriho de Saint-Simona, neobyčajne vzdelaného a všestranného učenca, jedného z predstaviteľov utopického socializmu(=učenie o spoločnosti založenej na spoločnom majetku, povinnej práci pre všetkých a rozdeľovaní hodnôt podľa zásady rovnosti.). Pod jeho vplyvom nadväzuje na osvietenský ideál: využiť vedu (poznanie) ako určitý prostriedok na zdokonalenie spoločnosti.
Pokúšal sa presadiť ako vysokoškolský profesor, no to sa mu nikdy nepodarilo zrealizovať. Po tomto márnom úsilí oboznamuje verejnosť so svojimi názormi prostredníctvom prednášok o pozitívnej filozofii. Začal s nimi v roku 1826, ale kvôli duševnej poruche a liečeniu ich musel prerušiť do začiatku roku 1829. Tieto prednášky tvoria základ jeho šesťzväzkového diela Kurz pozitívnej filozofie (Cours de philosophie positive,1830-1842), zakladá ním vlastne nový filozofický smer – pozitivizmus.

1. Termín pozitivizmus v najširšom slova zmysle označuje každú filozofickú alebo vedeckú teóriu dovolávajúcu sa čistého a prostého poznávania faktov alebo takú, ktorá sa chce opierať o istoty experimentálneho typu.
2. Pozitivizmus je skrátená verzia výrazu ,,pozitívna politika“, ktorý Compte užíva v roku 1824. Snaží sa ním špecifikovať svoje vlastné učenie, ktoré vychádza z analýzy vývoja ľudského poznania a v ktorom označuje za prijateľné iba vedecké alebo pozitívne pravdy a naopak vylučuje akékoľvek skúmanie o podstate vecí.
3. Pozitivizmus je súčasný filozofický smer, ktorý vychádza z toho, čo je pozitívne, čiže dané faktické. Na toto pozitívne aj obmedzuje svoju výskumnú aktivitu, všetko, čo je mimo tohto pozitívne daného, považuje za transcendentné, metafyzické a výskum zameraný na metafyzické považuje za neužitočný a nevedecký. Napr. vo fyzike je pozitivizmus chápaný ako filozofické stanovisko, podĺa ktorého majú vo vede zmysel iba tie veličiny, ktoré sú priamo merateľné.

Compte sa v mene vedy stavia proti všetkým nevedeckým filozofickým koncepciám: tak proti teologickému, ako aj proti metafyzickému (špekulatívno – filozofickému) výkladu sveta. Podľa neho totiž nastal čas pozitívnej filozofie, ktorá sa opiera iba o fakty a stále vzťahy medzi nimi, t. j. zákony. Filozofia nemôže povedať o svete viac než vedy. Jej úlohou je, aby to, čo vedy spoznali, racionálne utriedila do systému pozitívnych poznatkov. Musí sa teda obmedziť iba na opis javov, pokus o prienik k podstate je iba metafyzická ilúzia. Napriek tomu tu však ostáva priestor, kde vedy filozofiu nahradiť nemôžu a to sú vlastne základné otázky samej vedy: Čo je veda? Podľa Compta je to zisťovanie faktov a ich vzťahov. Načo je veda? V Baconovom duchu tvrdí, že veda tým, že poznáva, umožnuje nám predvídať, a teda aj ovládať prírodu. Jeh základná téza znie: poznávame, aby sme predvídali a predvídame, aby sme konali. Zdôvodňuje potrebu pozitívnej vedy o spoločnosti. Stáva sa tak prakticky zakladateľom sociológie – aj tento názov pochádza od neho.

Podľa Compta filozofia musí vytvoriť aj novú klasifikáciu vied. Vedy treba usporiadať od najabstraktnejších a najvšeobecnejších po najkonkrétnejšie a zaoberajúce sa najzložitejšími predmetmi. Rozlišuje šesť skupín vied, ktoré sa členia na ďalšie podskupiny: matematika, astronómia, fyzika, chémia, biológia a sociológia.
V sociológii rozlišuje dve základné oblasti: sociálnu statiku, ktorá skúma daný stav a štruktúru spoločnosti. Do tejto štruktúry zaradil Compte náboženstvo, rodinu a štát, čo zodpovedá trom základným mozgovým funkciám – cítenie(rodina), jednanie(štát) a intelekt(cirkev). Druhá oblasť sa nazýva sociálna dynamika, ktorá sa zaoberá premenami spoločnosti, a teda môžeme povedať, že je to náuka o pokroku. Jej jadrom je zákon troch štádií.
V zákone troch štádií Auguste Compte vymedzil svoju predstavu o vývoji myslenia človeka vo svojom životnom diele Kurz pozitívnej filozofie.

 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Súvisiace linky
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.