Teologické štádium (fiktívne): Človek sa zaoberá Bohom a nereálnymi myšlienkami toho, čo nie je schopný poznať. Verí, že za každým procesom je živá vôľa. Toto štádium má ďalšie tri etapy: animizmus, polyteizmus a monoteizmus.
Metafyzické štádium (abstraktné): Vieru v Boha a v nadprirodzené veci nahradil vedou, abtraktnými pojmami a entitami, pričom za najvyššiu entitu stanovil Compte prírodu.
Pozitívne štádium (vedecké): Tu vidí ako riešenie svoju víziu ideálneho spoločenského zriadenia, ktorej základom sa stal štát s pevne stanoveným poriadkom. Chod spoločnosti mal vychádzať z poznania zákonov a zo snahy jej členov zohľadňovať celok.
Sociológia ako veda ma presne popisovať spoločenské javy, má sa vyhýbať hodnoteniam ( to je záruka ,,pozitívnosti“). Sám Compte však čoraz viac túto zásadu opúšťa a pre súčasnú spoločnosť(nazýva ju ,,industriálnou“) vytyčuje ako hlavné hodnoty pokrok a poriadok. Iba na ich základe je možné zabezpečiť harmóniu spoločnosti, vyhnúť sa revolúciam a napĺňať najvyšší cieľ – ideál Humanity.
Comptova filozofia chce bojovať proti anarchii a uvoľnenosti mravov, snaží sa tiež odstrániť, ktoré vzišlo z priemyselnej revolúcie a obnoviť stabilné obdobie, založené na poriadku. Za Comptových čias vypukla priemyselná revolúcia, začal zanikať feudalizmus a upevňovať sa kapitalizmus. Vtedy začal narastať význam vedy, záujem o problémy skutočného sveta a o skúmanie prírodných spoločenských zákonov.
Musíme zdôrazniť skutočnosť, Compte patrí medzi mysliteľov neobvyklých, ale nemôžme ho v žiadnom prípade označiť za autora prekliateho. Jeho práce sú známe a je za ne ocenený niektorými svojimi poslucháčmi, čo sú desiatky ľudí.
Vzhľadom na to, že mal republikánske názory, síce nebol menovaný ( v roku 1831 ani v roku 1833) profesorom matematiky na Polytechnike ani profesorom pre dejiny vedy na College de France (tiež v roku 1833), mohol počítať s morálnou aj materiálnou podporou svojich francúzskych aj anglických obdivovateľov, medzi ktorých patrili filozof John Stuart Mill a lexikograf Emile Litrré.
V politickej oblasti je Comtovou starosťou, ktorá je s postupujúcimi rokmi čím ďalej výraznejšia, starostlivosť o to, ako sa dostať z chaosu, do ktorého revolúcia trvalo uviedla európske spoločnosti, preto sa pri štátnom prevrate v decembri 1851 postaví na stranu Ľudovíta Napoleona Bonaparta.
V polovici štyridsiatych rokov nadobúdajú Comptove názory na spoločnosť ( ktorým na začiatku nechýbal ani istý moment liberalizmu) výrazne konzervatívny charakter. Tento Comptov vývin, teoreticky založený už niektorými základnými myšlienkami Kurzu, je podmienený jednak jeho rastúcimi obavami z revolucionizácie spoločnosti, a jednak v súkromnej sfére, vznikom hlbokého citového vzťahu ku Clotilde de Vaux, s ktorou sa zoznámil presne na jeseň roku 1844. Compte sa bláznivo zamiluje do Clotildy a táto platonická láska hynie až s jej smrťou v roku 1846. Jej smrť rozvrátila Comptov život a vyviedla ho z rovnováhy.
Myšlienky tejto druhej etapy svojho názorového vývinu vyjadril vo viacerých dielach, najmä však vo štvorzväzkovom Systéme pozitívnej politiky ( Systeme de politique positive, 1851 – 1854 ). Tu sa ďaleko odchyľuje od pôvodných myšlienok pozitivizmu. Popri rozume (a na jeho úkor) vyzdvihuje význam citu. Na ňom má byť založená ďalšia siedma veda – morálka. Vyhlasuje: ,, Láska je princípom, poriadok základom a pokrok cieľom.“ Jeho myslenie vyúsťuje až do hlásania ,, náboženstva Humanity“, uctievania ,,Najvyššej bytosti“, ktorou má byť ľudstvo ako také, vytvorenia jeho kultu, obradov atď., až po konštituovanie ,, pozitivistickej cirkvi“ na čele s Comptom ako jej pontifikom (triumf ducha nad zlyhaním tela, ,,božský atlét“).
Comte si začal udržiavať odstup aj od scientizmu, ktorý aj v jeho dielach začal slabnúť. Je tomu tak preto, aby mohol sociológiu ešte viac podriadiť novému náboženstvu, ktoré chce ustanoviť. Litrré sa postaví proti tomu, aby pozitivizmus skĺzol do religiozity alebo dokonca do mystiky. Ešte viac sú najstarší privŕženci Compta pobúrení myšlienkou, že by sa mal pozitivizmus dať do služieb autoritatívnej a reakčnej politiky. Tento posun môžeme zreteľne rozpoznať v Pozitivistickom katechizme (Catéchisme positiviste, 1852), kde sa rozvíja myšlienka, že je človek neschopný dosiahnuť najvyššie poznanie inak než prostredníctvom náboženstva. K tejto téme sa o niekoľko rokov neskôr vracia Emile Durkheim.
Auguste Compte zomiera 8. septembra 1857 v Paríži s pocitom nepochopého blázna.
