Auguste Compte
Auguste Compte ( celým menom Isidore Marie Auguste Francois Xavier Compte). Tento muž bol francúzsky filozof a zakladateľ pozitivizmu.
Narodil sa 17. januára 1798 v juhofrancúzskom meste Montpellier v prísne nábožensky založenej rodine. V tomto meste v roku 1807 začal študovať na lýceu, ktoré ukončil roku 1814 s výborným prospechom. Od tohto roku išiel študovať matematiku na parížsku Ecole Polytechnique (uznávaná vedecká škola vo Francúzsku). V pomerne krátkom čase sa stal jedným z vodcovských osobností školy a kvôli aktívnej účasti na protestoch proti zastaralým metódam výučby ho po roku a pol zo školy vylúčili.
V tom čase žil z príležitostných prác, až do roku 1817, kedy sa stáva osobným tajomníkom Henriho de Saint-Simona, neobyčajne vzdelaného a všestranného učenca, jedného z predstaviteľov utopického socializmu(=učenie o spoločnosti založenej na spoločnom majetku, povinnej práci pre všetkých a rozdeľovaní hodnôt podľa zásady rovnosti.). Pod jeho vplyvom nadväzuje na osvietenský ideál: využiť vedu (poznanie) ako určitý prostriedok na zdokonalenie spoločnosti.
Pokúšal sa presadiť ako vysokoškolský profesor, no to sa mu nikdy nepodarilo zrealizovať. Po tomto márnom úsilí oboznamuje verejnosť so svojimi názormi prostredníctvom prednášok o pozitívnej filozofii. Začal s nimi v roku 1826, ale kvôli duševnej poruche a liečeniu ich musel prerušiť do začiatku roku 1829. Tieto prednášky tvoria základ jeho šesťzväzkového diela Kurz pozitívnej filozofie (Cours de philosophie positive,1830-1842), zakladá ním vlastne nový filozofický smer – pozitivizmus.
1. Termín pozitivizmus v najširšom slova zmysle označuje každú filozofickú alebo vedeckú teóriu dovolávajúcu sa čistého a prostého poznávania faktov alebo takú, ktorá sa chce opierať o istoty experimentálneho typu.
2. Pozitivizmus je skrátená verzia výrazu ,,pozitívna politika“, ktorý Compte užíva v roku 1824. Snaží sa ním špecifikovať svoje vlastné učenie, ktoré vychádza z analýzy vývoja ľudského poznania a v ktorom označuje za prijateľné iba vedecké alebo pozitívne pravdy a naopak vylučuje akékoľvek skúmanie o podstate vecí.
3. Pozitivizmus je súčasný filozofický smer, ktorý vychádza z toho, čo je pozitívne, čiže dané faktické. Na toto pozitívne aj obmedzuje svoju výskumnú aktivitu, všetko, čo je mimo tohto pozitívne daného, považuje za transcendentné, metafyzické a výskum zameraný na metafyzické považuje za neužitočný a nevedecký. Napr. vo fyzike je pozitivizmus chápaný ako filozofické stanovisko, podĺa ktorého majú vo vede zmysel iba tie veličiny, ktoré sú priamo merateľné.
Compte sa v mene vedy stavia proti všetkým nevedeckým filozofickým koncepciám: tak proti teologickému, ako aj proti metafyzickému (špekulatívno – filozofickému) výkladu sveta. Podľa neho totiž nastal čas pozitívnej filozofie, ktorá sa opiera iba o fakty a stále vzťahy medzi nimi, t. j. zákony. Filozofia nemôže povedať o svete viac než vedy. Jej úlohou je, aby to, čo vedy spoznali, racionálne utriedila do systému pozitívnych poznatkov. Musí sa teda obmedziť iba na opis javov, pokus o prienik k podstate je iba metafyzická ilúzia. Napriek tomu tu však ostáva priestor, kde vedy filozofiu nahradiť nemôžu a to sú vlastne základné otázky samej vedy: Čo je veda? Podľa Compta je to zisťovanie faktov a ich vzťahov. Načo je veda? V Baconovom duchu tvrdí, že veda tým, že poznáva, umožnuje nám predvídať, a teda aj ovládať prírodu. Jeh základná téza znie: poznávame, aby sme predvídali a predvídame, aby sme konali. Zdôvodňuje potrebu pozitívnej vedy o spoločnosti. Stáva sa tak prakticky zakladateľom sociológie – aj tento názov pochádza od neho.
Podľa Compta filozofia musí vytvoriť aj novú klasifikáciu vied. Vedy treba usporiadať od najabstraktnejších a najvšeobecnejších po najkonkrétnejšie a zaoberajúce sa najzložitejšími predmetmi. Rozlišuje šesť skupín vied, ktoré sa členia na ďalšie podskupiny: matematika, astronómia, fyzika, chémia, biológia a sociológia.
V sociológii rozlišuje dve základné oblasti: sociálnu statiku, ktorá skúma daný stav a štruktúru spoločnosti. Do tejto štruktúry zaradil Compte náboženstvo, rodinu a štát, čo zodpovedá trom základným mozgovým funkciám – cítenie(rodina), jednanie(štát) a intelekt(cirkev). Druhá oblasť sa nazýva sociálna dynamika, ktorá sa zaoberá premenami spoločnosti, a teda môžeme povedať, že je to náuka o pokroku. Jej jadrom je zákon troch štádií.
V zákone troch štádií Auguste Compte vymedzil svoju predstavu o vývoji myslenia človeka vo svojom životnom diele Kurz pozitívnej filozofie.
Teologické štádium (fiktívne): Človek sa zaoberá Bohom a nereálnymi myšlienkami toho, čo nie je schopný poznať. Verí, že za každým procesom je živá vôľa. Toto štádium má ďalšie tri etapy: animizmus, polyteizmus a monoteizmus.
Metafyzické štádium (abstraktné): Vieru v Boha a v nadprirodzené veci nahradil vedou, abtraktnými pojmami a entitami, pričom za najvyššiu entitu stanovil Compte prírodu.
Pozitívne štádium (vedecké): Tu vidí ako riešenie svoju víziu ideálneho spoločenského zriadenia, ktorej základom sa stal štát s pevne stanoveným poriadkom. Chod spoločnosti mal vychádzať z poznania zákonov a zo snahy jej členov zohľadňovať celok.
Sociológia ako veda ma presne popisovať spoločenské javy, má sa vyhýbať hodnoteniam ( to je záruka ,,pozitívnosti“). Sám Compte však čoraz viac túto zásadu opúšťa a pre súčasnú spoločnosť(nazýva ju ,,industriálnou“) vytyčuje ako hlavné hodnoty pokrok a poriadok. Iba na ich základe je možné zabezpečiť harmóniu spoločnosti, vyhnúť sa revolúciam a napĺňať najvyšší cieľ – ideál Humanity.
Comptova filozofia chce bojovať proti anarchii a uvoľnenosti mravov, snaží sa tiež odstrániť, ktoré vzišlo z priemyselnej revolúcie a obnoviť stabilné obdobie, založené na poriadku. Za Comptových čias vypukla priemyselná revolúcia, začal zanikať feudalizmus a upevňovať sa kapitalizmus. Vtedy začal narastať význam vedy, záujem o problémy skutočného sveta a o skúmanie prírodných spoločenských zákonov.
Musíme zdôrazniť skutočnosť, Compte patrí medzi mysliteľov neobvyklých, ale nemôžme ho v žiadnom prípade označiť za autora prekliateho. Jeho práce sú známe a je za ne ocenený niektorými svojimi poslucháčmi, čo sú desiatky ľudí.
Vzhľadom na to, že mal republikánske názory, síce nebol menovaný ( v roku 1831 ani v roku 1833) profesorom matematiky na Polytechnike ani profesorom pre dejiny vedy na College de France (tiež v roku 1833), mohol počítať s morálnou aj materiálnou podporou svojich francúzskych aj anglických obdivovateľov, medzi ktorých patrili filozof John Stuart Mill a lexikograf Emile Litrré.
V politickej oblasti je Comtovou starosťou, ktorá je s postupujúcimi rokmi čím ďalej výraznejšia, starostlivosť o to, ako sa dostať z chaosu, do ktorého revolúcia trvalo uviedla európske spoločnosti, preto sa pri štátnom prevrate v decembri 1851 postaví na stranu Ľudovíta Napoleona Bonaparta.
V polovici štyridsiatych rokov nadobúdajú Comptove názory na spoločnosť ( ktorým na začiatku nechýbal ani istý moment liberalizmu) výrazne konzervatívny charakter. Tento Comptov vývin, teoreticky založený už niektorými základnými myšlienkami Kurzu, je podmienený jednak jeho rastúcimi obavami z revolucionizácie spoločnosti, a jednak v súkromnej sfére, vznikom hlbokého citového vzťahu ku Clotilde de Vaux, s ktorou sa zoznámil presne na jeseň roku 1844. Compte sa bláznivo zamiluje do Clotildy a táto platonická láska hynie až s jej smrťou v roku 1846. Jej smrť rozvrátila Comptov život a vyviedla ho z rovnováhy.
Myšlienky tejto druhej etapy svojho názorového vývinu vyjadril vo viacerých dielach, najmä však vo štvorzväzkovom Systéme pozitívnej politiky ( Systeme de politique positive, 1851 – 1854 ). Tu sa ďaleko odchyľuje od pôvodných myšlienok pozitivizmu. Popri rozume (a na jeho úkor) vyzdvihuje význam citu. Na ňom má byť založená ďalšia siedma veda – morálka. Vyhlasuje: ,, Láska je princípom, poriadok základom a pokrok cieľom.“ Jeho myslenie vyúsťuje až do hlásania ,, náboženstva Humanity“, uctievania ,,Najvyššej bytosti“, ktorou má byť ľudstvo ako také, vytvorenia jeho kultu, obradov atď., až po konštituovanie ,, pozitivistickej cirkvi“ na čele s Comptom ako jej pontifikom (triumf ducha nad zlyhaním tela, ,,božský atlét“).
Comte si začal udržiavať odstup aj od scientizmu, ktorý aj v jeho dielach začal slabnúť. Je tomu tak preto, aby mohol sociológiu ešte viac podriadiť novému náboženstvu, ktoré chce ustanoviť. Litrré sa postaví proti tomu, aby pozitivizmus skĺzol do religiozity alebo dokonca do mystiky. Ešte viac sú najstarší privŕženci Compta pobúrení myšlienkou, že by sa mal pozitivizmus dať do služieb autoritatívnej a reakčnej politiky. Tento posun môžeme zreteľne rozpoznať v Pozitivistickom katechizme (Catéchisme positiviste, 1852), kde sa rozvíja myšlienka, že je človek neschopný dosiahnuť najvyššie poznanie inak než prostredníctvom náboženstva. K tejto téme sa o niekoľko rokov neskôr vracia Emile Durkheim.
Auguste Compte zomiera 8. septembra 1857 v Paríži s pocitom nepochopého blázna.
