Úvod
Dielo Politika ako povolanie významného nemeckého sociológa Maxa Webera nie je návodom na vedenie ideálnej politiky, nesnaží sa zvádzať tému na obsah politického konania. Dielo sa zaoberá vývinom profesionálnych politikov, motiváciami týchto politikov, vznikom politických strán a formovaním politických vodcov. Tieto vzťahy vysvetľuje na príkladoch známych zo západných demokracií. Dôležitou otázkou, ktorou sa Weber zaoberá, je tiež úloha etiky a jej interpretácia v politickom konaní. Prostredníctvom tejto prednášky sa nám autor snaží podať neutrálny obraz o vzťahoch v politike.
Štát
Pojem politika je široký a zahŕňa všetky druhy samostatnej riadiacej činnosti. V tejto prednáške však predovšetkým znamená vedenie alebo ovplyvňovanie politického zväzu – štátu. Moderný štát je založený na násilí. Nie je to jeho jediný prostriedok, ale vyznačuje sa ním. Štát priznáva jednotlivcom právo na fyzické násilie len kým ho sám z ich strany pripúšťa a sám sa pokladá za jediný zdroj „práva“ na násilie. Všetko politicky podmienené konanie je úsilím o podiel na moci ako prostriedku na dosahovanie cieľov, alebo kvôli nej samej a z prestíže, ktorú moc poskytuje. Aby existoval štát musí sa väčšina podrobiť vynútenej autorite vládnucej menšiny. Aký je vzťah človeka a štátu? Z akého dôvodu sa jednotlivec podriaďuje štátu? Existujú tri dôvody legitímnosti panstva.
Tradičné panstvo vychádza zo zvyklosti a zachováva sa od nepamäti. Charizmatické panstvo sa vyznačuje silnou dôverou a oddanosťou ľudu voči vodcovi. Panstvo z „legality“ je panstvom z viery v stanovené pravidlá a kompetencie. Webera zaujíma predovšetkým druhý zo spomínaných typov. Charizmatický vodca je najvýraznejší príklad politika z povolania. Jeho ľudia pokladajú za povolaného vodcu. Nepodriaďujú sa mu zo zvyku, či z ustanovenia, ale z viery v jeho schopnosti. Vo všetkých epochách je zastúpený tento typ vodcovstva. Nie vždy však rozhoduje povolanosť politika. Úspech je závislý predovšetkým od prostriedkov, ktorými disponuje.
Každé panstvo potrebuje personálny štáb a vecné prostriedky spravovania. Tento štáb je motivovaný materiálnou odmenou, ale aj získaním úcty, či výhod plynúcich z funkcie. Typy zriadení sa odlišujú podľa vlastníctva vecných prostriedkov. V stavovskom správny štáb sám disponuje správnymi prostriedkami a s nimi aj nakladá. Je odvodený od úcty a osobnej vernosti pánovi. To má však negatívne následky na mocenské postavenie. Preto sa popri týchto zriadeniach formujú aj panstvá závislých úradníkov a služobníctva opierajúce sa o nemajetné vrstvy, pozbavené sociálnej úcty a celkom závislé od pána, nedisponujúce vlastnou mocou. Pre moderný štát je charakteristické byrokratické zriadenie, keď panovník prikročí k vyvlastneniu súkromných nositeľov správnej moci a iného politicky použiteľného majetku. Vrcholom sa rozumie oddelenie úradníkov od vecných prostriedkov prevádzky.
Politik
Postupne vznikli politici z povolania, pre ktorých sa stala politika nie len materiálnym zabezpečením, ale aj duchovnou stravou. Medzi týchto patria i príležitostní politici, ktorí nemusia práve slúžiť pánovi, môžu však pracovať na požiadanie. Ich súčasný stav im znemožňuje venovať sa politike na plný úväzok. Takýchto politikov by sme našli v minulosti medzi stavmi. Panovník mal za úlohu vybudovať si štáb, ktorý by sa politike venoval ako hlavnému povolaniu. Podobnú úlohu mali i obce, ktoré deklarovali slobodu v zmysle oslobodenia sa od panovníkovho násilia, nie však panstva samotného. V týchto organizmoch sa formujú profesionálni politici. Žitie výlučne pre politiku predpovedá u politika ekonomickú nezávislosť. Takýto politik nie je závislý od príjmov, ktoré mu táto činnosť môže prinášať. Vhodný príklad je rentier – ten ktorý poberá dôchodok, alebo dividendy z cenných papierov. Vláda takýchto politikov by však nevyhnutne bola plutokraciou. Je nepravdepodobné, že by napriek finančnej nezávislosti vládnuca vrstva nevyužívala moc na plnenie vlastných ekonomických záujmov a teda by sa neusilovala z politiky žiť.
