Existencionalizmus

Na konci 30. rokov a v období druhej svetovej vojny sa skomplikoval život človeka. Ľudia stratili pocit životnej istoty, ktorý sa u nich začal hospodárskou krízou a pokračoval vojnou. Človek sa musel sám seba pýtať, aký zmysel má život okolo neho. Odpoveď sa usilovali dať existencionalisti. Zaujímali ich otázky bytia človeka - existenčné otázky. Existencionalizmus je filozofia bytia človeka založená na subjektívnych poznatkoch a pocitoch v určitej konkrétnej situácii. Autori zobrazovali človeka v krajných životných situáciách, v ktorých sa musel konkrétne rozhodnúť - charakteristická je voľba činu. Všímali si vnútorné mravné konflikty, zážitky, nálady, pocity a psychologické reakcie na svet. Hrdinov sprevádzajú stavy úzkosti, strachu a nepokoja. Na čele existencionalistov v 30. rokoch bol:

Jean Paul Sartre

- písal filozofické práce, poviedky, novely, romány a divadelné hry
# zbierka poviedok Múr - hrdinovia sú osamelý jedinci, ktorí sa buď sami vylúčili zo spoločnosti alebo ich zo svojich radov vylúčila spoločnosť sama. Postavy, ktoré kladú medzi seba a druhých múr. Dej je často v uzavretom, tmavom priestore bez slnka. Je svetom smrti a beznádeje.
# román Cesty k slobode (obdobie 1939 - 1940). Hrdinom je osamelý jedinec, bez rodiny. V obave o svoju slobodu sa neangažuje ani v boji proti fašistom, s ktorými nesympatizuje a keď nakoniec zúfalo strieľa na vojakov nameckej armády, neznamená to zmenu zmýšľania, ale jeho momentálnu slobodnú voľbu.
# div. hra S vylúčením verejnosti - dej sa odohráva v pekle kde sa stretnú traja ľudia.

Albert Camus

Na rozdiel od Sartrovho uzavretého sveta bez vzduchu je jeho svet priezračný a presiaknutý morským vzduchom čo je podmienené autorovým životom - narodil sa a dlhšie žil v Alžírsku. Kým Sartre nemal rád život a neveril ničomu, Camus život miluje (paradoxne zomiera pri autonehode). Jediným riešením na prekonanie absurdného vzťahu je revolta. Jeho dielo otvára cyklus absurdity.

# román Cudzinec - hlavný hrdina je Mersault. Nie je cudzincom preto, že ako európan žije v Alžírsku, ale preto, že je cudzincom spoločnosti. Nerešpektuje jej rebríček hodnôt ani východiská. Reaguje inak ako sa očakáva. Je rozprávačom príbehu, prenikavo až ironicky registruje vlastný život a svet okolo seba. Mechanicky zachytáva udalosti: matkinu smrť, pohreb, ľúbostné dobrodružstvo, nedorozumenie na pláži keď zastrelil araba, súd, odsúdenie na smrť. Najvýraznejšie sa Mersaultovo cudzinectvo prejaví v závere, keď aj na naliehanie okolia odmieta reagovať v súlade s konvenciami a zachrániť si život. Vytrvá na svojej pozícii až do konca, ostáva sám sebou a stáva sa slobodným.

Do cyklu revolty patrí:
# román Mor - je to fiktívna kronika epidémie moru v Orane (Alžírsko), ktorá okrem konkrétnych udalostí má aj plán alegorický. Mor symbolizuje ľudský údel, existenciu fašizmu a všetky formy zla človeka vo svete. V románe autor prekonáva izoláciu indivídua a dospieva k solidarite, idei vzájomnej pomoci ľudí v spoločnom boji proti moru.
# div. hra Kaligula - historicko - filozofická dráma. Išlo mu o to, zachytiť človeka, ktorý si drží svoje postavenie vďaka strachu. Dej sa odohráva za vlády cisára Kaligulu.