referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Dalibor
Štvrtok, 20. januára 2022
Koncepcia ekologickej etiky Erazima Koháka
Dátum pridania: 23.12.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: elleanor
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 693
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 4.7
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 7m 50s
Pomalé čítanie: 11m 45s
 

Koncepcia ekologickej etiky Erazima Koháka

Úvod

V tejto seminárnej práci by som sa chcela venovať problému ekológie. Donedávna ekológia nepredstavovala problém, aspoň nie v takom podstatnom zmysle ako dnes. Veda o životnom prostredí nemala potrebu byť ustanovená ako samostatná disciplína. Kedysi bol svet ako prostredie pre život človeka nemenný, svetový poriadok bol raz a navždy daný. Až do začiatku novoveku sa o tento poriadok staral Boh a človek teda za svoje konanie neniesol žiadne výčitky ani zodpovednosť. Tento názor nebral v úvahu akúkoľvek zmenu vo fungovaní, teda ani možnosť trvalého poškodenia. Až v 20. storočí sa situácia zmenila, životné prostredie človeka začalo rapídne meniť svoj charakter. Zmeny, ktoré sa postupne začali prejavovať vo všetkých sférach prírody, prerástli v súčasnej dobe do podoby ekologickej krízy. Naša doba je dobou reflektovania nepremyslených zásahov do prírody, ktoré menia otázku kvality ľudského žitia na otázku prežitia vôbec. Je preto nutné získať nový postoj k prostrediu, v ktorom človek žije, nadobudnúť pocit zodpovednosti k ľuďom aj k prírode. A práve táto zodpovednosť ako centrálny motív ekologickej etiky Erazima Koháka je to, čím sa chcem zaoberať v tejto práci. Nekladiem si za cieľ poskytnúť nejaké vlastné riešenie takej komplikovanej problematiky, pripojím len pár vlastných postrehov k danej tematike.

Ekologická etika je podľa definície Erazima Koháka súbor zásad a pravidiel, ktoré človeku naznačujú, ako by sa mal správať v kontakte s celým mimoľudským svetom. Ekologická etika sa tým, že zohľadňuje práva od ľudí odlišných subjektov orientuje trochu iným smerom ako etika životného prostredia. Potreba takéhoto druhu etiky vyplýva zo situácie človeka na zemi. Súčasný stav sa dá označiť aj ako kríza ľudského pobývania vo svete. Ekologická etika sa snaží túto krízu vyriešiť, chce človeku vrátiť zmysluplný svet a miesto človeka v ňom. Základná téza teda znie, že toto zlo vzniká z odcudzenia človeka, jeho nesúladu so svetom. Objektívnych príčin tohto zle fungujúceho vzťahu človek – svet existuje niekoľko. „Po celá tisíciletí jsme byli nepočetní, skromní a bezmocní. V posledních třech staletích jsme se stali nečekaně mocní, neuvěřitelně nároční a nepředstavitelně početní.“ ([2], str. 18) Tieto objektívne príčiny však podľa Koháka nie sú hlavnou príčinou ekologickej krízy. Hlavná príčina tkvie v našom vyrovnávaní s touto novou situáciou. Dôležité nie sú faktické podmienky, ale to, v akom svetle veci vidíme. Iba naše predstavy o svete môžu svet meniť. Musíme si uvedomiť, že situácia človeka je vážna. Prvý krok k zmene sa musí odohrať v nás samých, teda hlavne v tom, ako sa vyrovnáme s našou vlastnou slobodou. Sloboda je možnosť konať, jedine človek je na tejto planéte obdarovaný touto schopnosťou voľby.

Každý z nás sa každodenne a neustále rozhoduje, málokto si však popri tom uvedomuje aj zodpovednosť za svoju voľbu. Človek dnešnej doby je odcudzený pocitu zodpovednosti. Na jednej strane prijíma slobodu, na druhej odmieta zodpovednosť. V minulosti bol pocit zodpovednosti iného charakteru. Ľudská populácia nemala také obrovské rozmery a schopnosť zasahovať do prírody bola veľmi obmedzená. Príroda sama napravila akékoľvek škody napáchané nezodpovednosťou človeka. Nezodpovedné konanie sa svojimi dôsledkami prejavovalo len vo sfére medziľudských vzťahov. Naproti tomu dnes pocit zodpovednosti treba presunúť aj na sféru celej našej planéty. Zodpovednosť konania je potrebné aplikovať na naše hodnoty. V tomto je Kohákova koncepcia veľmi prínosná, pretože analyzuje konkrétne fenomény našej spoločnosti a nachádza v nej jednoznačnú orientáciu na hmotné zvýhodnenie ľudského života. „... stavíme stále větší lodě, pluejeme stále rychleji a luxusněji...až narazíme na ledovec.“ ([1], str. 206) V dnešnej dobe sme dospeli k zisteniu, že “nekonečná“ a „neobmedzená“ expanzia má svoje obmedzenia (zdrojov a skládky). Toto zistenie je však v rozpore s našim konaním, stratégiou čoraz väčšieho konzumu a ekonomického rastu. Obmedziť ľudskú chamtivosť je veľmi ťažké. Jednoduchý príklad nám objasní prečo. Predstavme si, že istá obec má spoločnú pastvinu pre všetky svoje ovce. Spoločná pastvina však uživí iba určitý počet oviec. Keď ho presiahneme, vypasieme pastvinu a všetky ovce zahynú. No tento fakt si obyvateľ dediny neuvedomuje. Pre neho je vždy výhodné mať o ovcu viac, a táto jedna predsa nie je tá, čo preťažuje pastvinu. Je možné vyriešiť túto situáciu obmedzením spotreby, tým však zároveň obmedzením ľudskej slobody. A to je pre Koháka neprípustné stanovisko. Ako sme si už vyššie ukázali sloboda a zodpovednosť sú úzko prepojené. Príklad „tragédie občiny“ v sebe nesie niekoľko otázok naraz: 1.kto je subjektom zodpovednosti 2. ako docieliť, aby si túto zodpovednosť uvedomil 3. prečo sa vzdať vlastného prospechu.

 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Zdroje: Erazim Kohák: Člověk, dobro a zlo, Praha 1993 , Erazim Kohák: Zelená svatozář, Praha 2000, Erazim Kohák: Filosofická ekologie po dvaceti letech, In: Filosofický časopis, 1993/6, Erazim Kohák: Hovory se stromem, In: Filosofický časopis, 1991/6
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.