Kresťanská filozofia

Kresťanská filozofia

Rozdelenie stredovekej filozofie:

1. gnosticizmus (1. st. p. n. l. – 3. st. n. l.)
2. patristika (do 7.st.n.l.)
3. scholastika

- raná (700 – 1200)
- rozvitá (1200 – 1350)
- neskorá (1350 – 1500)

Raná patristika

Origenes – návrat k antickej filozofii
Tertullianus – kresťanstvo aténsku filozofiu nepotrebuje
Hieronymus
Gregor I. Veľký
Aurelius Augustinus – Vyznania – opísaná jeho cesta hľadania pravdy, cesta k Bohu
Proti akademikom – odsudzoval tých, kt. iba píšu knihy

„Pochop, aby si uveril, ver, aby si porozumel.“
„Nevychádzaj von, vráť sa do svojho vnútra, lebo tam prebýva pravda.“
„Miluj – a konaj, čo chceš.“

Scholastika

spor o univerzálie:
- pojmy sú všeobecné – Nominalisti – Peter Abélard
- pojmy sú reálne – „Realisti“

Tomáš Akvinský – „realista“
- tomizmus
- Suma teologická
- Suma proti pohanom
- Komentáre k Aristotelovi

- filozofia:
= vzťah teológie a filozofie:
- pojmy zjavené – Božie pravdy, večné, nemenné, nemáme šancu vyvrátiť
- pojmy získané – relatívne, doplniteľné, vyvrátiteľné, dočasné – pominuteľné
- povýšil teológiu na vedu o pravej (Božej) pravde-filozofia je dobrá ako slúžka teológie
= učenie o súcne, bytí – podstata bytia je v ňom samom
= odkazy na Božiu existenciu a teodicea:

- tvrdí, že pohyb musí mať tvorcu – Boha
- svet je stupňovito usporiadaný a na jeho vrchole je Boh

Teodicea

- učenie o tom, že tento svet je dobrý. Zlo je len nedostatkom dobra.
= človek, etika a poznanie: človeka ozn. za „korunu tvorstva“
- duša a telo = jednota
- ako Platón
- odporca Aristotelovej filozofie- Etienne Tempier- podarilo sa mu úplne odstrániť učenie kresťanskej filozofie

Neskorá scholastika:
- základom je teológia a zjavené pravdy
- zlé obdobie pre filozofiu
Novoveká filozofia

- humanizmus a renesancia; klasická novoveká filozofia; poklasická fil; moderná fil. 20. a 21. st.
- renesancia filozofie, morálka a etika; prírodoveda; štát a právo
= renesancia náboženstva - vzniká nový svetonázor

Mikuláš Kuzanský - filozofia: Jedno = Boh – tvrdí, že Boh je všetko
- O učenej nevedomosti – učenie je o potrebe vzdelávania sa = filozofia sa objavuje ako nástroj vzdelávania

= prírodoveda:
- začína sa rozvíjať Astronómia, Astrofyzika, Medicína
- opätovne sa poznáva vesmír a vznikajú nové poznatky a názory
- M. Kopernik, G. Bruno, G. Galiley, J. Kepler, I. Newton

Panteizmus

- tvrdí, že Boh je rozptýlený v prírode
- vedecké názory nebolo možné presadiť kvôli svätej inkvizícii
- človek ako dôstojná bytosť = prirodzené ľudské právo na život, dôstojnosť – presadzoval G. Bruno
= medicína:
- návrat k orientálnym a antickým krokom
- Harvey, Servet, Jesenius, Paracelsus, J.A. Komenský, Vesalius