Antická filozofia I.

Antická filozofia I.

Antická filozofia
- 1. ranná grécka (predsokratovské obd.) -  6 - 5. stor. pnl
- 2. klasické obd. gr. f. -  5 - 4. stor. pnl.
- 3. poklasické obd. gr. f - helénske obd., 4. stor. pnl. - 4. stor. nl
- k podmienkam k vzn. gr. f. patrí aj veľká gr. kolonizácia a vzn. gr. polys

Milétska škola
- f. hľadajú arché - prapočiatok, prazáklad vš. vecí
- Táles (7 - 6. stor. pnl) - hovorí, že arché je voda (Gr. uvádzali 4 životy - oheň, voda, zem, vzduch)
1) mytologické vysv. - v gr. mytolog. svet, kontinent obmýva r. Okeanos, je to aj božstvo, z  kt. vzn. vš. vecí, možno preto Táles uvažuje o vode ako arché vš.vecí
2) empirické vysv. - prináša nám ho už Aristoteles, zakl. sa na konštat. všade prít. vlhkosti, vody

Anaximandros
- za arché - apeiron (naurčité, neobmedzené)
- apeiron hovorí, že to nie je H2O ani iný zo živ., ale akási neobmedz. podstata, z kt. vzn. vš. veci
- môžeme ho chápať aj ako, že apeiron je nejaká absolútna možnosť, z kt. sa vyluč. jednotliviny

Anaximénes
- arché = vzduch
- vzduch je abstraktnejší ako H2O, ale určite konkrétn. ako apeiron
- zaober. sa mechanizmom vzn. vecí z arché, hovorí,  že veci vzn. zhusťovaním a zrieďovaním vzduchu
- pri výbere ho ovpl. asi bio. faktor, kde vzd. sa mu javí, že je zodp. za živ.a je jeho nositeľom

Pytagoras
- F. znam. prechod od realistickej k intelektualistickej f., res = vec
- preto, lebo operuje s teoret. prvkami, najmä číslami, jadrom f. je tvrdenie, že číslo je podstatou vš. vecí a vš. veci pripodobňovali k číslam
- pri interpretácii toho f. východiska možno postupovať rôzne, napr. že Pytagorovci stotožň. číslo s nejakým geom. tvarom - pod číslom = geom. bod., pod. č.2 - geom. tvaru...
- skladaním týchto geom. tvarov sa formujú jednotliv. veci
- ich poznatky mali blízko k teor. matem. poznatkom, ale k č. pripísovali aj mystické vl., 1 a 10 - dokonalosť
- 1 považovali za hranicu delenia
- vo sv. f. rátali iba s racio. č., dospeli na prach objavu iracio. čísel

Kozmológia - náuka o kozme
- vesmír guľov. tvaru, v jeho strede je svet. oheň, okolo po guľ. sférach obiehajú kozm. telesá
- usporiad. harmonicky, pretože je usp. podľa č. a čísel. vzťahov
- harmónia kozmu sa prejavuje aj vtom, že kozm. telesá obiehajúce po svojich dráhach vydávajú hluk, tento hluk vytv, tzv. harmóniu nebeských sfér
- my ho nepočujeme, lebo sme na ňu navyknutí od narodenia
- Metempsychóza - uč. o duši - ľud. duša je nesmrteľná a ustavične vstup. do kolobehu živ. v rôz. podobách

Herakleitos z Efezu
- “temný“ bo vyjadruje básn. jazykom, čo sťažovalo pochop. jeho myšlienok
1) svet je večný oheň - zapaluje a uhasína sa podľa miery, z O povstalo vš. a v O sa vš. rozplýva
- O je večný, nikto ho nestvoril,  je nezničiteľný
2) h, že Panta Rei - vš. plynie a prirovnávajúc veci k prúdu rieky h, „nevstúpil by si 2x do tej istej rieky“ - vš. sa meni
3) zdrojom premien sú protiklady, ich stretnutie a boj
- predstaviteľ dialekt. myslenia (postihuje protiklady a považ. ich za zákl. vyvýjajúcej sa skutočn.)
4) logos - H nazýva ním mieru sveta, svet. rozum, preniká vš. a hovorí, že je múdre podrobiť sa jeho zákonom.

Eleátska škola
- v 5. stor. pnl v Gr., vych. z monistického predpokladu jednej podstaty vecí
Xenofanes - vystup. proti antropomorfizácii bohov, kritiz., že ľudia im pripis. aj  + a - vlastn.
- h, že to vedie k stieraniu rozd. medzi bohmi a ľuďmi
- kritiz. vzťahy Subordinácie medzi bohmi (nadradenosti a podrad.) - bo to obmedz. ich božskosť
- nakoniec sa vyjadruje v prospech existencie 1boha, stotož. ho s Jednom a chápe ho panteisticky
Parmenides
- báseň  „O prírode“ - v zlomkoch, opis. cestu poznania, 2cesty poznania
- 1. c. rozumu rac. poznania - vedie k bohyni pravdy, cesta pravdivého poznania
-2. c. zmysl. poznania - nevedie k pravde, ale iba k zdaniu

1 - rozumové pozn. - usiluje sa postih. čo je za sférou. zmysl. reality, predm. skúmania rozumu je jednotné, všeobec., nemenné, proste bytie (jedno, podstata, základ vš. vecí)
2 - zmyslové pozn. - ost. iba vo sfére mnohosti vecí, premenlivosi, vzn.a zániku, teda nie vo sf. trvajúceho bytia ale nebytia

- Bytie - večné, nemá zač. ani koniec v čase, nevzn. ani nezaniká, nepodlieha zmenám, nemá minul. ani budúcn., len prítomn., ucelené, homogén, kontinuitné
- je predm. skúmania F ako najhlbšia úroveň skutočnosti, sféra bytia existuje, je to bytie, pravda o skutočnosti, veci kt. vzn. a zanik. nie su bytím ale nebytím
platí:
rozum postihuje bytie, zmysly nebytie
rozum postihuje pravdu, zmysly zdanie
rozum vedie k podstate odhaľovanej F, zmysly k prírode poznávanej fyzikou

Zenón
- parmenidov žiak, známy vďaka log. dôkazom, kde sa snaží dok., že jeho učiteľ má pravdu (bytie je stále, nemenné, je jedno a myslenie a bytie je to isté)
- jeho dôkazy - Apórie (Zen. paradoxy) - obs. protirečenie, kt. nie je mož. prekonať, odstrániť
- východiská vedú k urč. záverom, kt. odporujú buď skúseností al. nejakému inému tvrdeniu

1. ap. pohybu: pouk. na problematickosť myšlienkovej postihnuteľnosti a vyjadriteľnosti pohybu
- a - dychotómia: ak sa uznáva jestovanie pohybu, tak musíme uznať, že pohyb prech. z nejak. miesta A do B, ale pohybujúci, skôr než dojde do cieľa, musí prejsť 1/2 z dráhy a ½...
- a tak myslený pohyb od počiat. b. k nasled. nie je možný, nie je ho možne uskutoč. bo nie je možné začať ho

- b - Achiles a korytn. - stoja od seba v urč. vzd...na daný pokyn sa zač. pohyb. 1smerom tak, že A. beží tak, doháňa K. avšak čo A dosiahne bod, na kt. stala K., opäť je od neho vzdialená

- c - letiaci šíp 
1. prepoklad: nekonečná deliteľn. dráhy
2. predpoklad: nekoneč. rozdelenosť pohybu, času
- nešlo mi o vyvrátenie existencie pohybu, zmyslami ho možno zachyt., ale na rozum. úrovni nie
- myslením postihujeme bytie - myslenie nemá pohyb. účinnosť - bytie nemá pohyb. char.

Atomizmus - Embedokles - obmedzený pluralizmus, Amaxogoraz - neobmedzený pluralizmus
- prinášajú nový kozistentný filozof. smer, ide o syntézu dovtedajších predmetov
- Leukipos - zakladateľ atomizmu, pochádzal z Milét, emigroval, dostal sa do Eley
- dielo: Veľké usp. sveta - uznáva pohyb a mnohosť bytia
- atóm = nedeliteľný (mnohosť atómov), char. plnosťou, homogénny, tvar bez vn. pohybu, nemenný

- Demokritos - nar. v Abdéry, cestovateľ, optimista - smejúci sa F, F - zal. na najmenšj častici - atóm
- Determinista (determinare - určiť)
- nebytie (prázdny priestor) - prepoklad pre bytie
- at. sú najm., zmyslom neprístup, majú látk. povrch, odlišujú sa podobou a polohou, guľaté, hladké
- pohyb atómu - stály, vysvetľuje vzn.a zánik vecí

- rozum = duša - zlož. z iných at. ako ostat., látkový char., môžu mať aj rastliny a zvieratá
- jeho gnozeológia - načrtáva rozdiel medzi zmysl. a rozum. vnímaním - zmysl. je klamlivé
- každý predm. vyluč. Eidoly - zhluk at. kt sa k nám dostanú a vďaka nim môžeme vnímať
- zanechávajú pečať, a tým môže mať čl. predstavu o tom, čo vníma
Sofisti
- ich F ustupuje od problémov prírody ale obracia sa k čl., dobrí rečnící, nevytv. jednotný F. smer
- občiansky stav - platení učitelia múdrosti a reči
- pozornosť na: čl. a jeho miesto vo svete, charakter, povaha, riešenie mnohovýznamovosti pojmov
- riešili probl. hodnôt a prehodnocovali staré hodnoty, dávali priestor na slobod. uvaž., kládli dôraz na matiku, logiku, gramatiku, rétoriku

- Protagoras - v Aténach, základ = hmota, kt. stále plynie
- „Mierou vš. vecí je čl. jestvujúci, že sú a nejestvujúci, že nie sú“- rôzny pohľad ľudí na veci, hovorí o relativizme, gnozeológia jeho názoru na poznanie - h o senzualizme (zmysl. vnímaní)
- môže pozorovať zmenu v meniacej sa hmote, to čo sa mení má latkovú povahu
- napr. Platón - 2 ľudia stojaci vo vetre - 1. mu je zima, 2. teplo

- Gorgias - v Aténach, zakladateľ eristiky: - nič nie je
- ak aj niečo je, nemožno to poznať
- ak to aj možno poznať, nemožno to oznámiť ďalej