Antická filozofia I.

Antická filozofia
- 1. ranná grécka (predsokratovské obd.) -  6 - 5. stor. pnl
- 2. klasické obd. gr. f. -  5 - 4. stor. pnl.
- 3. poklasické obd. gr. f - helénske obd., 4. stor. pnl. - 4. stor. nl
- k podmienkam k vzn. gr. f. patrí aj veľká gr. kolonizácia a vzn. gr. polys

Milétska škola
- f. hľadajú arché - prapočiatok, prazáklad vš. vecí
- Táles (7 - 6. stor. pnl) - hovorí, že arché je voda (Gr. uvádzali 4 životy - oheň, voda, zem, vzduch)
1) mytologické vysv. - v gr. mytolog. svet, kontinent obmýva r. Okeanos, je to aj božstvo, z  kt. vzn. vš. vecí, možno preto Táles uvažuje o vode ako arché vš.vecí
2) empirické vysv. - prináša nám ho už Aristoteles, zakl. sa na konštat. všade prít. vlhkosti, vody

Anaximandros
- za arché - apeiron (naurčité, neobmedzené)
- apeiron hovorí, že to nie je H2O ani iný zo živ., ale akási neobmedz. podstata, z kt. vzn. vš. veci
- môžeme ho chápať aj ako, že apeiron je nejaká absolútna možnosť, z kt. sa vyluč. jednotliviny

Anaximénes
- arché = vzduch
- vzduch je abstraktnejší ako H2O, ale určite konkrétn. ako apeiron
- zaober. sa mechanizmom vzn. vecí z arché, hovorí,  že veci vzn. zhusťovaním a zrieďovaním vzduchu
- pri výbere ho ovpl. asi bio. faktor, kde vzd. sa mu javí, že je zodp. za živ.a je jeho nositeľom

Pytagoras
- F. znam. prechod od realistickej k intelektualistickej f., res = vec
- preto, lebo operuje s teoret. prvkami, najmä číslami, jadrom f. je tvrdenie, že číslo je podstatou vš. vecí a vš. veci pripodobňovali k číslam
- pri interpretácii toho f. východiska možno postupovať rôzne, napr. že Pytagorovci stotožň. číslo s nejakým geom. tvarom - pod číslom = geom. bod., pod. č.2 - geom. tvaru...
- skladaním týchto geom. tvarov sa formujú jednotliv. veci
- ich poznatky mali blízko k teor. matem. poznatkom, ale k č. pripísovali aj mystické vl., 1 a 10 - dokonalosť
- 1 považovali za hranicu delenia
- vo sv. f. rátali iba s racio. č., dospeli na prach objavu iracio. čísel

Kozmológia - náuka o kozme
- vesmír guľov. tvaru, v jeho strede je svet. oheň, okolo po guľ. sférach obiehajú kozm. telesá
- usporiad. harmonicky, pretože je usp. podľa č. a čísel. vzťahov
- harmónia kozmu sa prejavuje aj vtom, že kozm. telesá obiehajúce po svojich dráhach vydávajú hluk, tento hluk vytv, tzv. harmóniu nebeských sfér
- my ho nepočujeme, lebo sme na ňu navyknutí od narodenia
- Metempsychóza - uč. o duši - ľud. duša je nesmrteľná a ustavične vstup. do kolobehu živ. v rôz. podobách

Herakleitos z Efezu
- “temný“ bo vyjadruje básn. jazykom, čo sťažovalo pochop. jeho myšlienok
1) svet je večný oheň - zapaluje a uhasína sa podľa miery, z O povstalo vš. a v O sa vš. rozplýva
- O je večný, nikto ho nestvoril,  je nezničiteľný
2) h, že Panta Rei - vš. plynie a prirovnávajúc veci k prúdu rieky h, „nevstúpil by si 2x do tej istej rieky“ - vš. sa meni
3) zdrojom premien sú protiklady, ich stretnutie a boj
- predstaviteľ dialekt. myslenia (postihuje protiklady a považ. ich za zákl. vyvýjajúcej sa skutočn.)
4) logos - H nazýva ním mieru sveta, svet. rozum, preniká vš. a hovorí, že je múdre podrobiť sa jeho zákonom.

Eleátska škola
- v 5. stor. pnl v Gr., vych. z monistického predpokladu jednej podstaty vecí
Xenofanes - vystup. proti antropomorfizácii bohov, kritiz., že ľudia im pripis. aj  + a - vlastn.
- h, že to vedie k stieraniu rozd. medzi bohmi a ľuďmi
- kritiz. vzťahy Subordinácie medzi bohmi (nadradenosti a podrad.) - bo to obmedz. ich božskosť
- nakoniec sa vyjadruje v prospech existencie 1boha, stotož. ho s Jednom a chápe ho panteisticky