Čas chápal ako jedinečný proces, ako niečo neopakovateľné v každom živote.
V 80 – tých rokoch 20. stor. nastal zvrat – nový záujem o jeho filozofiu, a to najmä vďaka mysticizmu. Podľa Bersona je dokonalým mysticizmom – kresťanská mystika.

Z jeho diel sú najznámejšie: Čas a sloboda, Pamäť a hmota, Smiech, Tvorivý vývoj, Duchovná energia, Trvanie a pamäť, Dvojaký prameň morálky a náboženstva – je to antropológia výsledok jeho 25 ročného bádania.

Max Scheler (1874-1928)

– narodil sa v Mníchove. Patrí k významným osobnostiam nemeckého duchovného života a filozofie 20. storočia. Bol katolícky orientovaný. Zakladateľ modernej fil, antropológie, etik, pedagóg, psychológ a sociológ. Môžeme ho nazvať filozofom fenoménu kresťanskej lásky. Schelerova etika je teistická a humanistická. Vrcholom Schelerovej etiky je ontologická koncepcia, kedy si čl. uvedomí význam svojej osoby. V každej osobe sa prelínajú dva aspekty: individualita a spoločenskosť.

M. Scheler bol žiakom Wilhelma Diltheya, ktorý je považovaný za otca nemeckého historizmu. Diltheya pripísal dejinám fil, pohľad, ktorý je viditeľný v typoch historického rozumu veľkých osobností akými sú: myslitelia, hrdinovia a svätci. Tieto osobnosti podľa neho najlepšie reprezentujú dušu národa a danej epochy. Okrem Diltheya mal veľký vplyv na Schelera aj F. Nietzsche a najmä E. Husserl, od ktorého prevzal fenomenologickú metódu a vzniesol ju do etiky. Zaoberal sa morálnou podstatou. Podstata človeka podľa Schelera spočíva v jeho duchovnosti. Duch je ten, ktorý hýbe človekom. Z jeho diel si zaslúži pozornosť najmä dielo Formalizmus v etike a materiálna etika hodnôt. V diele vypracoval tzv. etiku hodnôt s dôrazom na ontologickú dimenziu bytia.

Scheler definoval hodnoty ako „predmety autenticky objektívne, pripravené vo večnom hierarchickom poriadku“ Jeho axiológia (veda o hodnotách) má charakter realistický a hierarchický.

V hierarchii hodnôt prihliadal najmä na tieto kritériá:
a) dôležitosť pre život,
b) trvanlivosť
c) neoddeliteľnosť,
d) uspokojenosť,
e) stupeň relativity.

Podľa Schelera sú hodnoty tým vyššie, čím sú:
a) nevyhnutné pre život,
b) čím dlhšie trvajú,
c) čím viac uspokojujú,
d) čím sú viac neoddeliteľné.

Max Scheler delil hodnoty na
1) relatívne – tieto, ktoré spríjemňujú život (napr.jedlo, bývanie),
2) absolútne, ktoré nám pripomína svedomie – rob dobro a vyhýbaj sa zlu,
3) mravné, ktoré nás robia morálnymi (pravdovravnosť, spravodlivosť, čestnosť, statočnosť.

Max Scheler delil hodnoty na základe pocitov:
1.) hodnoty zmyslové – na základe zmyslových pocitov, čo sa nám páči alebo nepáči
2.) hodnoty vitálne životné – život – smrť, zdravie – choroba, vznešené – nízke
3.) hodnoty duchovné alebo hodnoty psychického pocitu (pravdivé – falošné, dobré – zlé, krásne - škaredé, pravdivé – falošné),
4.) hodnoty náboženské – zastrešujú hodnoty duchovného pocitu (sväté – profánne, blaženosť – zúfalstvo).

Oporným bodom Schelerovej životnej dráhy bola etika. V jeho hierarchii hodnôt platí princíp: vyššie zakladá nižšie. Na vrchole jeho pyramídy hodnôt stojí Boh. On má primát ako osoba i ako hodnota. Na vrchole pyramídy stojí preto, lebo je láskou v zmysle pleromatickom. Hodnota svätého môže pôsobiť smerom dolu, ale nižšie hodnoty nemôžu určovať to, čo je najvyššie sväté. M. Scheler patrí spolu E. Husserlom a M. Heideggerom do trojice zakladateľov „fonomenologickej filozofie“ Schelera zaujímal predovšetkým problém človeka, čo ovplyvnila aj I. svetová vojna. Aj preto hľadal odpoveď na zmysel bytia, ľudského smerovania, podstaty človeka. Okrem toho si všímal aj osobné problémy, napr. vzťah muža a ženy, rasové problémy, zbližovanie kultúr.