referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Katarína
Pondelok, 25. novembra 2024
Vitalistické koncepcie, novotomizmus, existencializmus a personalizmus v etike 20. st.
Dátum pridania: 26.06.2009 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: maninka
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 9 408
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 27.8
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 46m 20s
Pomalé čítanie: 69m 30s
 
Personalizmus v 20. storočí

- kto sú ruskí personalisti? Sú to teológovia a filozofi 20. storočia, medzi ktorými je potrebné vymenovať také osobnosti akými boli: N.A. Berďajev, B.P. Vyšeslavcev, P. Florenskij, V. Solovjov.

Nikolaj A. Berďajev

- ruský filozof, teológ, antropológ. Narodil sa v Obuchove pri Kyjeve, predkovia boli vojenskí dôstojníci, zo strany matky – babička francúzska grófka vydatá za Rusa. Bol v rodinnom vzťahu Vranických. Berďajev sa vzďaľoval od rodinnej tradície, študoval na prírodovedeckej fakulte a právnickú fakultu. Bol vylúčený zo štúdia, vyhnaný do Volgody na 3 roky.
1.kniha: 1901 – Subjektivizmus a individualizmus v spoločenskej filozofii.
- po návrate do Kyjeva sa pripojuje ku ľavičiarskej filozofii. Berďajev sa oženil s Lýdiou – bola nábožná, mala naňho vplyv, spolu s Jevgenij Nikolaj Dimitrij – do spolku s ruskou pravoslávnou inteligenciou, prechádza od marxizmu k idealizmu. Je redaktorom časopisu PUŤ, aj v Paríži sa vydával.

• ďalšie diela: Filozofia slobody, Zmysel tvorivosti, Problém idealizmu, Ruská sloboda
• r.1921 bol na zozname nepohodlných, zatknutý, na intervenciu jedného z polície oslobodený, bolo mu doporučené, aby opustil ruskú krajinu, prichádza do Berlína – založil ruský kultúrny inštitút s Vyšeslavcevom r. 1924 – v Paríži inštitút svätého Sergeja, z ktorého sa transformuje filozof. – teologická fakulta.
• Rozhovory o ruskej filozofii – rušné, často o konfliktoch, Francúzom prekážala vášnivosť Rusov, Rusom prekážala francúzska zakuklenosť
• V roku 1931 – kniha: O pôvode človeka – otázka paradoxnej etiky
• V roku 1947 dielo: Tvorivosť a objektivizácia – problém človeka, celý život objasňoval problémy ľudí na základe humánnosti, slobody a tvorivosti
• V roku 1948 zomrel v Paríži.

Filozofia:
1. myšlienka - človek dynamický, jeho život postupným procesom pozdvihovania od sociálno- psychologickej roviny k morálnej problematike ku kresťanskej histório – sofii, až ku eschatologickému personalizmu.
2. myšlienka – bohapodobnosť človeka, cez ľudskú skúsenosť miluje Boha. Ľudská tvorivosť je podmienená slobodou.

Filozofia dejín:
kritizoval nadčasový zmysel dejín, kritizoval nekonečný pokrok. Človek a technika – posledné dielo – predpoveď toho, čo sa môže udiať, keď technika prevalcuje etiku. Eschatológia je prechodom na nové bytie na konci všetkého je nové bytie.
- žil skromne, celé myslenie sledovalo k stretnutiu k absolútnu, etické myslenie odráža v jeho úvahách, hodnotách. Skutky súvisia s pochopením hodnôt. Hodnoty robia ľudskú etiku a morálku estetickou.

Boris Petrovič Vyšeslavcev (1877-1954)

– filozof a náboženský mysliteľ – narodil sa v Moskve - teológ, právnik, filozof, v centre jeho filozofie bol základný vzťah človeka k Absolútnu. Zákon a etické normy majú jediný cieľ: slúžiť ľuďom pri napĺňaní ich osobnej slobody a lásky. Podčiarkoval integritu rozumu a srdca. Vychádzal z Platóna, odvolával sa na etické idey sv. Pavla apoštola.

Dielo:
Etika premeneného Erosa – kladie si otázky: o morálke, na čom je založený najdokonalejší etický princíp, etika premennej lásky. Snažil sa dokázať, že normatívny zákon je v harmónii s milosťou Božou.
Osoba je bytím slobodným a sloboda je princípom všetkých skutkov. Dokonalá vôľa je iba tá, ktorá vytrvalo hľadá pravdu a podľa nej aj koná. Iba dokonalý a cnostný človek vie, že v živote je všetko dovolené, ale nie všetko je pre jeho dobro. Cez múdrosť rozumu a srdca môže človek vidieť a cítiť Boha. Skutočná filozofia privádza k Bohu.

Filozofia:
Vyšeslavcev bol filozof a náboženský mysliteľ – siahal až k hlbinám ľudského srdca. Východná kultúra stojí vyššie po stránke intelektuálno-citovej a západná ju predčí po stránke intelektuálno-technickej. Srdce je centrum duchovného života. Videl osobu, jej život a myšlienky v úzkom vzťahu s Absolútnom – absolútno ako prvý počiatok všetkého a ako posledný cieľ človeka i sveta.
Vyšeslavcev bol filozofom srdca, ale aj intuície.
Diela: Ruský živel u Dostojevského, Srdce v kresťanskej a indickej mystike, Etika premenenej lásky, Filozofická ničota marxizmu, Kríza industriálnej kultúry, Večné v ruskej filozofii.
 
späť späť   9  |  10  |   11  |  12  |  13    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.