Vladimír Sergejevič Solovjov (1853-1900)

- Filozof, náboženský mysliteľ, publicita, mystik a prorok duchovnej jednoty. Narodil sa v roku 1853 v Moskve, získal miesto na Katedre filozofie Moskovskej univerzity. Napokon si zvolil slobodné povolanie pútnika a mnícha vo svete. Pochopil, že zmeniť svet možno len láskou.Rozlišoval medzi etickými normami: absolútne –zjavené, prirodzené, ktoré cítime v intimite nášho Ja a pozitívne, ktoré vznikli na základe rozumných úvah.
Diela: Duchovnyje osnovy žizni, Smysl ljubvi, Opravdanie dobra, Tri rozgovora, Po povodu poslednich sobytij

- Solovjov zdôrazňoval, že dobro je etickou povinnosťou všetkých ľudí a pramene tohto dobra možno nájsť v náboženstve.
- Etický systém: v jej základoch je prirodzená mravnosť a humánnosť. Dynamizmom je sila lásky slobodného človeka. Ľudský vzťah lásky umocňujú 3 základné city: hanblivosť, súcit, úcta.
- Človek v sebe integruje dva princípy: pozemský a božský.
- Ku štyrom kardinálnym cnostiam(múdrosť, odvaha, zdržanlivosť, spravodlivosť) priradil ďalších 5 cností: veľkodušnosť, nezištnosť, štedrosť, trpezlivosť a pravdivosť.
- Šťastie je dobrom, ktoré si želáme. Šťastie je uspokojenosťou a šťastný človek je ten, ktorý je rozvážny vyberá si namiesto zmyslových vášní trvalejšie duchovné hodnoty.
Dielo: Hostina v čase moru - všetko, čo hrozí zánikom, skrýva pre ľudské srdce nevysvetliteľné slasti. Najvyššie šťastie je duchovnou radosťou.

Etika cnosti musí byť dobrovoľná a výberová. Sloboda je súčasťou ľudského šťastia.
Záver: filozofia: náš život nadobúda mravnú hodnotu, len ak konáme dobro. Dokonalé dobro je spojivom dokonalé dobro je spojivom dokonalej lásky. Pravda je pre etiku dobro. Povinnosťou ľudí je rozumom uchopovať obsah hodnôt a pochopené slobodne uskutočňovať prostredníctvom správneho výberu.

Dostojevskij Fiodor Michajlovič

Narodil sa 11. novembra 1821 v Moskve. Jeho románom dávali rôzne prívlastky – naturalistický, sociálnokritický, psychologický. filozofia strieborného veku – renesancia
Predstaviteľmi boli dvaja géniovia: Vladimír Sergejevič Solovjov a Fiodor Michajlovič Dostojevskij. Žili v Západnej Európe, boli personalisti. Personalizmus – obrat k človeku s duchovnou tvárou - I. polovica 20. storočia.

Fiodor Michajlovič Dostojevskij (narodil sa v r.1821 v Moskve, od r. 1881 žil v Peterburgu). Moskva, Peterburg – dve centrá
Pochádzal z rodiny vojenského lekára, otec krutý, matka jemná. Lásku k literatúre zdedil po matke, študoval v Moskve, potom študoval na Vojenskej Akadémii v Peterburgu. Bol zamestnaný ako vojenský inžinier na Ministerstve obrany. Od r. 1884 žil na voľnej nohe – písal.

Diela:
Eužénia Grandetová – preklad Honoré de Balzaca,
Biedni ľudia – poviedky, popísal typy ľudí, Gazdiná
Zakladateľ psychoanalýzy Sigmund Freud prirovnal Karamazovovcov k Hamletovi či Kráľovi Oidipovi. Jean-Paul Sartre zasa povedal, že všetok francúzsky existencializmus je obsiahnutý v jedinej myšlienke Ivana Karamazova – ak nie je Boh, všetko je dovolené. Najslávnejšie dielo Fiodora Michailoviča Dostojevského Zločin a Trest. Príbeh sa točí okolo chudobného študenta Raskoľnikova