referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Elvíra
Štvrtok, 21. novembra 2024
Vitalistické koncepcie, novotomizmus, existencializmus a personalizmus v etike 20. st.
Dátum pridania: 26.06.2009 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: maninka
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 9 408
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 27.8
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 46m 20s
Pomalé čítanie: 69m 30s
 
Jean Paul Sartre (1905-1980)

– ateistický existencializmus
Narodil sa v Paríži. Po maturite študoval filozofiu. Obdivoval najmä Husserla a Heideggera, kvôli fenomenologickej metóde. Propagoal existencializmus ako mravné učenie. Existencializmus je podľa neho humanizmom. Sartre inklinoval ku komunistickej strane, ale túto stranu zároveň aj kritizoval, aby ju stimuloval a vylepšoval. Z jeho diel si zaslúžia pozornosť: Predstava, Bytia a nič, Esej o fenomenologickej ontológii alebo (Vedomie, bytie a nič), Kritika dialektickému rozumu. Z literárnych diel: Muchy, Diabol a dobrý Boh a román Nausea. Vo svojej filozofii sa zaujímal najmä o bytie a nazýva ho „bytím v sebe“. Jedným z najpozoruhodnejších myšlienkových experimentov Sartra bola jeho „fenomenologická ontológia“. Sartre sa koncentroval na čisté svedomie, ktorého podstatou je „intencionalita“, zameraná na vonkajšiu skutočnosť, ktorá určuje obsah vedomia. Vedomie potom stanovuje objekt, v ktorom človek vidí ako v zrkadli.

Pre Sartra je všetko poznanie intuitívne. Tvrdil, že keď sa „ja“ ustanoví ako subjekt vo vzťahu k inému nepoznateľnému subjektu, vytvára sa oddelenosť vo svete. Vzniká akási trhlina, ktorú nemôže zaplniť nijaká skúsenosť. Túto trhlinu nazýval „ničota“, ktorá v srdci bytosti „leží ako červ“ a vstupuje do sveta sebauvedomenia v trýznivom preoblečení. Sartre hovoril, že : „Bytie je absurdné. Všetko, čo existuje je pozbavené vysvetlenia a je bez zmyslu. Rešpektovanie vecí nemá zmysel. Absurditou je aj koreň stromu, kamene, tráva, nebo. Všetko je absurdné, nič nie je možné vysvetliť. Svet vysvetlení a rozumu nie je vysvetlením o existencii“
Sartrova existenciálna doktrína vychádza zo striktnej ateistickej pozície – je pokusom prekonať hlboké znepokojenie a úzkosť, ktorý vyviera z pocitu ničoty a nezmyselnosti bytia. Sartrova esej „Existencializmus je humanizmus“ – patrí k základným textom francúzskeho ateistického existencializmu. Názov eseje je provokatívny. Podľa Sartra človek je bytosť, ktorá sa utvára nepretržite. Základným rozmerom ľudského bytia je sloboda. Sloboda je základom všetkých hodnôt.
Sartre pozná iba jediný morálny imperatív: príkaz byť autentickým.

Aby človek dosiahol autentickosť musí: neustále voliť, prekračovať, uskutočňovať slobodu.
Zmysel skutočného žitia však pochopíme len v hraničnej situácii stojac zočí – voči smrti. V očiach francúzskych existencialistov typu Sartra je človek tvorcom seba i sveta. Aj preto je od svojho zrodu neustále angažovaný, neustále musí voliť medzi:
• neosobným – nepravým bytím
• a autentickým bytím - pravým

Sartrova idea zodpovednosti čl. za svoje činy je zodpovednosťou jedinca pred sebou samým a nikým druhým. Sartre po celý svoj život koketoval s marxizmom – doplnil ho o fil. čl. Plánoval napísať aj existencialistickú etiku, ale svoj plán neuskutočnil. V podstate však celé jeho dielo v sebe skrýva silný etický náboj a je výkladom etiky, hoci nesystematickým.

Martin Heidegger (1889-1976)

– najinšpiratívnejší filozof 20. storočia.
Narodil sa v Messkirch. Bol Husserlovým žiakom na univerzite v Marburgu. V roku 1927 vyšlo jeho dielo Bytie a čas, a rok sa stal vedúcim katedry filozofie na Univerzite vo Freiburgu. Z jeho diel si zaslúžia pozornosť najmä: Čo je to metafyzika?, Platónske učenie o pravde, Podstata pravdy, List o humanizme, Kráčanie smerok k jazyku, Nietzsche.

Heidegger potvrdil tri podstatné veci o človeku:
1) Človek je privilegovaným bytím, ktoré si uvedomuje svoju existenciu vo svete svoj pobyt „Da sein“. Každý pobyt je jedinečný. Pochopenie ľudskej existencie bolo pre raného Heideggera prostriedkom na pochopenie bytia, ale zároveň aj veľmi obohatil existencialistickú terminológiu.

2) Človek nie je spútaný situáciou, v ktorej sa nachádza, ale je otvorený, aby túto situáciu menil. Jeho existencia je akoby „mimo seba“, alebo „pred sebou“ vo svojich ideáloch, plánoch, možnostiach. Vzhľadom na túto časnosť je cieľom človeka zjednocovať esenciu (podstatu) s existenciou. Čas nám umožňuje zjednocovať našu existenciu. Tri časové dimenzie: minulosť, prítomnosť a budúcnosť korešpondujú v človeku s jeho troma spôsobmi poznania: cítiť, chápať, komunikovať alebo posudzovať to, čo príde.
 
späť späť   4  |  5  |   6  |  7  |  8  |  ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.