referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Elvíra
Štvrtok, 21. novembra 2024
Vitalistické koncepcie, novotomizmus, existencializmus a personalizmus v etike 20. st.
Dátum pridania: 26.06.2009 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: maninka
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 9 408
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 27.8
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 46m 20s
Pomalé čítanie: 69m 30s
 
Podľa toho, či sa človek nechá viesť prvým alebo druhým, je jeho život a pobyt (Dasien), ale je vždy môj pobyt buď:
• Neautentický „byť vo svete“ pasívne necháme sa ovládať situáciami a starosťou o veci tým, že im slúžime a prispôsobujeme sa im. Vieme to, čo vie masa, zabávame sa tak, ako sa zabáa ma, čítame, posudzujeme ako masa, teda podriaďujeme sa zákonu masy.
• Autentický – existovať vo svete aktívne - ak niekto realizuje svoj život podľa svojich plánova a cíti za svoje konanie zodpovednosť. Autentická schopnosť prichádza z úzkosti, v ktorom je Dasein nútené k odpovedi na volenia. Existencia sa javí ako zvláštny spôsob ľudského bytia, ktoré je obrátené predovšetkým: k veciam a k iným. Človek je ponorený vo svete a musí sa v ňom namáhať, či chce alebo nie. „Byť“ znamená mať zodpovednosť za seba, uvedomovať si vlastné možnosti duše,ale aj ťarchu. Byť znamená „vybrať si“ spôsob existencie „rozhodnúť o sebe“. V tomto bode je zhoda medzi etikou Heideggera a Kierkegaarda.

Z pohľadu dejín etiky je dôležité vidieť Heideggera okrem skvelej metafyziky aj v praxi. Jeho vzďaľovanie od Boha a kritika náboženstva ho priviedli do slepej uličky. Jeho dielo a myslenie sa začali rozvíjať po r. 1934 a v roku 1933 verejne podporil Hitlerovu stranu. Boh podľa neho nie je, podobne ako napr. pre Locka, súčasťou ľudskej prirodzenosti.

Pravdu videl v opozícii s tradíciou:
1) miestom pravdy je výpoveď,
2) Bytnosť pravdy spočíva v zhode úsudku s jeho predmetom.
Pravda existuje len potiaľ, pokiaľ človek. Zmyslom človeka je: odkrývať pravdu, hľadať pravdu, nachádzať pravdu.

Antoine Saint-Exupéry (1900-1944)

- dobrodruh aj vizionár.
Bol známy francúzsky spisovateľ a letec. Sám sa však cítil viac letcom. Narodil sa v šľachtickej rodine. Jeho otec umrel, keď mal len 4 roky. V roku 1909 odišiel Antoine na Gymnázium do Le Mans, kde ho ako 12-ročného prvýkrát vzali do lietadla, vystúpil z neho plne očarený. V roku 1925 debutoval svojou novelou „Letec. V roku 1928 napísal knihu „Južná pošta“. Pomáhal budovať letecké linky do Argentíny. Tu sa stretol s príbehom o núdzovom pristátí letca v snehovej búrke, ktorý stvárnil v knihe „Nočný let“ (1931). V roku 1934 nastúpil do Leteckej spoločnosti Air France a lietal do Saigonu (Vietnam), do Moskvy, do oblasti Stredozemného mora – o týchto cestách napísal články. Vo februári 1938 sa pokúsil o rekord na linke New York – Ohňová Zem.

V Guatemale sa však zrútil pri štarte a ťažko sa zranil. Prežil, ale uzdravovanie bolo pomalé a dlhé. Tu napísal dielo „Zem ľudí“ – toto dielo malo obrovský ohlas. V čase, keď vypukla II. svetová vojna začal písať román „Citadela“, - o ľudskosti a morálke. Román bol publikovaný až po jeho smrti. V roku 1943 počas amerického exilu vyšla kniha „Malý princ“. Je treťou najprekladanejšou knihou na svete. Dodnes dosahuje miliónové náklady. Je to rozprávka pre dospelých, ktorú sám ilustroval. Saint – Exupéry zomrel v lietadle, prečo sa lietadlo zrútilo nikto nevie.
Jeho knižné príbehy sú plné lásky, citu, porozumenia a nádeje v lepší svet ľudí.

Martin Buber (1878-1965)

- nemecký fil., a spisovateľ židovského pôvodu.
- predstaviteľ dialogického personalizmu.

Je to jeden z najreprezentatívnejších hebrejských filozofov. Narodil sa vo Viedni. V roku sa konal I. sionistický kongres v Bazileji, kde sa vyjadrila túžba po opätovnom získaní národno-štátnej jednoty. V kontexte týchto udalostí sa Buber vracia k židovstvu. Pri pochopení „národa“ nekládol dôraz na politicko-nacionalistický charakter. V Buberovom myslení dominovala orientovanosť na biblickú predstavu v Božom ľude. Po získaní doktorátu na Viedenskej univerzite sa utiahol viac do ústrania a intenzívne sa zaoberal chasidizmom (smer v židovstve sústredený na mystiku). V Buberovom živote je tzv. „mystická etapa“. V tomto období napísal „Príbeh (dejiny) rabbiho Nachmana a tiež Legendu o Baalšemovi.“ Svoju pozornosť obrátil na náboženskú filozofiu a napísal svoje „Extatické vyznania“. Krátko sa venoval aj čínskej náboženskej filozofii „Učenie Tao“, ale od židovstva sa už neodklanil. V roku 1911 publikuje „Tri reči o židovstve“.
 
späť späť   5  |  6  |   7  |  8  |  9  |  ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.