Cesty k Absolútnu sú rôzne :
1. cez striedmosť bytia
2. cez pravdu
3. krásu,
4. slobodu
5. zodpovednosť.

Primárnou filozofiou je podľa neho morálnosť, ktorá odzrkadľuje vonkajšok bytia. Cesta k Absolútnu sleduje stopy tváre blížneho.
Lévinas sa nikdy nesnažil vytvoriť etický systém, skôr sa snažil nájsť zmysel etiky. Ním formulovaný primát etiky nahrádza formalizmus tradičnej filozofickej etiky.
K pilierom Lévinasovej filozofie patrí aj pluralita bytia a pluralita sociálneho.
Levinasova etika a filozofovanie je na míle vzdialená každému nihilizmu a svojvôli. On sa nehanbil za Bibliu, naopak jej príkazy inkarnoval v sebe a praktizoval ich aj navonok (ad extra – voči iným). Stretnutie s inými nie je iba dialógom, ale zodpovednosťou.

Ján Pavol II. (1920-2005)

– filozof, morálny teológ, etik, pápež - od roku 16.10.1978 do 2.4.2005.
Narodil sa vo Wadoviciach v Poľsku ako tretie dieťa v rodine. Jeho sestra zomrela niekoľko týždňov po narodení, Matku stratil ešte pred prvým svätým prijímaním ako 9 ročný. O tri roky mu zomrel brat Edmund a tak ostal iba sám s otcom. Aj preto po rokoch Ján Pavol II napísal: „Moje detstvo a dospievanie sú spojené predovšetkým s postavou otca ...“ Jeho otec bol silne veriaci. Život jeho otca (po ovdovení) sa stal životom stálej modlitby. Vo svojich spomienka „Dar a tajomstvo“, píše „ Keď som sa v noci zobudil videl som, že sa modlí na kolenách a vždy kľačal aj vo farskom kostole.“ Jeho otec hovoril nemecky a malý Karol sa od neho učil tento jazyk. Doma si spolu čítali Bibliu a modlili sa ruženec a tiež modlitbu k Duchu Svätému.

Ján Pavol II sa viackrát vyznal z toho, že „v Cirkvi objavil spoločenstvo spásy, svoje miesto a povolanie.“Vypuknutie II. svetovej vojny zásadným spôsobom zmenilo život K. Wojtylu. Od roku 1942 začal tajne študovať filozofiu a teológiu. Od 7.8.1944 až do konca vojny sa schovával spolu s ďalšími klerikmi v arcibiskupovom dome a po oslobodení Krakova žil v budove krakowského seminára. V novembri 1946 bol vysvätený na kňaza. Prácou „Etický systém Maxa Schelera“ sa habilitoval a o niečo neskôr sa stáva profesorom Morálnej teológie a Etiky na Teologickej fakulte v Lubline. Ján Pavol II bol filozofom, teológom, mysliteľom. Miloval Boha aj ľudí. Bol neúnavným hľadačom pravdy. Patrí k filozofom – personalistom. Na jeho myslenie mali veľký vplyv idey T. Akvinského, sv. Ján z Kríža, M. Schelera, J. Maritaina, E. Gilsona, G. Marcela. R. Guardineho. Človeka vnímal ako osobu. K osobe treba pristupovať citlivo. Človek je pútnikom večnosti.

V celom wojtylovskom učení sú dôležité tri momenty:
1. objektívne ťažkosti (ideologické a morálne, na ktoré narážame v našom živote – dráma moderného človeka),
2. potreba istoty a prijatie posolstva J. Krista. Ježiš sa totiž nemôže mýliť a nemôže klamať. On je Pravda a svetlo sveta. Postmoderný človek potrebuje istotu a vysvetlenie,
3. nevyhnutnosť jednoty kresťanského života (viera + duch + život + svedectvo).

Jánovi Pavlovi II. veľmi záležalo na tom, aby sa zlepšil svet, aby bol priateľskejší, aby v ňom vládol pokoj a mier, aby bolo ľudstvo šťastnejšie. Veľmi zdôrazňoval potrebu zlepšiť morálku a túžil zachrániť rodinu. Zdôrazňoval dôstojnosť a poslanie ženy, poznanie hodnôt a realizáciu cností.
Podľa Jána Pavla II. sa ľudia v 20. stor. učili od troch tzv. učiteľov skepticizmu a to Marxa, Freuda a Nietzscheho. V 21. storočí sa treba učiť nádeji cez vieru v Ježiša Krista. Podľa Jána Pavla II. existuje v súčasnom svete rozpor medzi vedeckým a morálnym poriadkom.

Človek sa usiluje ovládnuť svet a vesmír, ale nenaučil sa byť pánom seba. Cestu záchrany ľudstva preto videl v návrate k etickým hodnotám. Treba hľadať humánnejšie perspektívy. Etika má byť nadradená technike. Ľudia nadradení nad veci a duch nad hmotu. Budúcnosť človeka závisí od kultúry, pokoj a mier od lásky a solidarity. Nijaký pápež nestretol toľko ľudí ako Ján Pavol II (18 miliónov sa napr. zúčastnilo len stredajších audiencií). Vyhlásil za blahoslavených 1338 ľudí a za svätých 482. Zomrel 2. apríla 2005. Je jedným z najvýznamnejších ľudí v celej 2000 – ročnej histórii kresťanstva.