Diela: Prvé encykliky Jána Pavla II. boli zamerané na trojjediného Boha. Úplne prvou sa stala „Encyklika, ktorou sa na začiatku svojho pontifikátu obracia na ctihodných bratov v biskupskej službe, na kňazov a na rehoľné rodiny, na synov a dcéry Cirkvi a na všetkých ľudí dobrej vôle.“ Jej ústrednou témou bol Ježiš Kristus, V encyklike O niektorých základných otázkach morálneho učenia Cirkvi a „Encyklika o hodnote a nenarušiteľnosti ľudského života“ a Encyklika o vzťahoch medzi vierou a rozumom“ Pokračoval v neochvejnej opozícii voči antikoncepcii, potratom a homosexualite.

Nonotomizmus

– Tomizmus oslovil v prvej polovici 20. storočia a zvlášť po II. svetovej, viacerých významných západoeurópskych filozofov: vo Francúzsku J. Maritain , E Gilson, v Taliansku Cornelio Fabro, Sofia Vanni Rovighi, V Nemecku J.B.Lotz, K. Rahner, Joseph Pieper.

Jacques Maritain (1882-1973)

- narodil sa v protestantskej rodine parížskeho advokáta.
Študoval filozofiu na parížskej Sorbone i proti vôli rodičom. Maritain napísal okolo 50 diel, z ktorých najnámejšie sú: Bergsonovská filozofia, Ateizmus a hľadanie Boha, Umenie a scholastika. Theonas – Dialógy medzi mudrcom a dvomi filozofmi. Antimoderna, Sv. Tomáš Akvinský, Prvky filozofie I., II., Traja reformátori, Luther, Descartes, Rousseagu, Primát duchovna, Morálna filozofia, Kresťanstvo a demokracia. Osoba a spoločne dobro, Otázky svedomia, O kresťanskej filozofii, Filozofia prírody.

Jeho všetky diela svedčia o tom, že Maritain sa inšpiroval požiadavkami Absolútna, ale nikdy sa nevyhýbal dialógu. Maritain pochopil, že intelekt má slúžiť človeku pri hľadaní pravdy a dobra, pretože cez pravdu a dobro sa vyjavuje dynamickosť ľudského bytia – od poznania k ľudskosti. „Filozoficko - metafyzická pravda nie je iba filia temporis, le je to nadhistorická realita.“ Rozum nebol pre neho iba mierou ľudských skutkov, ale aj predpokladom morálnosti.

Aj preto delil etické pojmy na:
1. základné systematické koncepty – sú to pojmy, ktoré majú blízko k metafyzike a špekulatívnemu mysleniu a predkladá ich rozum napr.: dobro, hodnoty, normy, cieľ, zmysel života.
2. základné praktické koncepty – patria tu také pojmy ako právo, povinnosť, morálna vina, zásluha, odmena, trest.
3. základné pred – žiadané koncepty – stoje v centre záujmu etiky, morálky aj metafyziky (sú to otázky o existencii Boha, človeka, ľudskej duše, otázky o slobode a pravde).

Kresťanský humanizmus prirovnával ku kvetom na strome múdrosti a cnosti. Múdrosť je rozvážnosť človeka slobodne sa rozhodujúceho pre cnosť. Kresťania aj nekresťania môžu vzájomne spolupracovať, ak sa zhodnú na spoločných základných platformách, ktoré zabezpečia na praktickej úrovni primát spoločného dobra. Za tento primát dobra je zodpovedný štát, škola aj cirkví.

V súvislosti so svojou koncepciou o človeku rozlišoval medzi:
1. osobou, ktorá je na jednej strane nedeliteľnou duchovnou - telesnou podstatou, a na druhej strane je v nej všetko otvorené.
2.osobnosťou – rozumie sa ňou komplexná dynamicko-transformujúca sa a osobnostno-hodnotová kvalita. Osobnosť sa rozpozná v konfrontácii so spoločenskou štruktúrou, s ktorou je človek spojený, pričom zdieľa znaky danej kultúry.
3. indivíduom – konkrétny – jednotlivec odlišný od iných, ktorý má svoju povahovú špecifikáciu.

V celom svojom živote zostal otvorený voči všetkému pokrokovému, ochotný vypočuť si názory iných, bol vždy pripravený k spolupráci, ak išlo o dobro, a to aj s tými, ktorí sa hlásili k inej
a) filozofii, či
b) politickej ideológii a
c) vierovyznania.

Dobro vnímal z perspektívy svojho subjektu. Dobro je to, čo je podstatne dobré.
Rozlišoval však medzi :
a) dobrom absolútnym, ktoré je sebestačné (Boh, ktorému nemožno v dobre nič pridať),
b) dobrom metafyzickým, ktoré je transcendentálnym dobrom bytia
c) dobrom morálnym, ktoré je pozitívnym dobrom pre človeka, ale nie je dokonalé.

Maritainovské hľadanie pravdy a humánnosti je pre mnohých ľudí príťažlivé ešte aj dnes. V skutočnosti však Maritain bol filozofujúcim mysliteľom, praktizujúcim kresťanom, človekom viery a činu.