referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Bibiána
Štvrtok, 2. decembra 2021
Vitalistické koncepcie, novotomizmus, existencializmus a personalizmus v etike 20. st.
Dátum pridania: 26.06.2009 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: maninka
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 9 408
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 27.8
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 46m 20s
Pomalé čítanie: 69m 30s
 
Vitalistické koncepcie, novotomizmus, existencializmus a personalizmus v etike 20. st.

Henri Bergson (1859 – 1941)

– vitalizmus – koncepcia človeka.
H. Bergson sa narodil v Parízi v hebrejskej rodine povolaním bol hudobník. Prejavil sa ako matematik. Bergson preferoval intúiciu pred rozumom a preto bol populárny a známy už počas svojho života.

Rozlišoval medzi intuíciou:
Estetickou – vízia tvorivého umelca, ktorý vidí novými očami,
metafyzickou - fil, ktorý tuší hĺbku života podstatu skutočnosti. Metafyzická intuícia je najvyšším stupňom intuície, je to poznania a vlastnenie reality.

Bergsonovi sa dostalo ocenenia už počas jeho života najmä za dielo „Tvorivý vývoj“. Vo vojich dielach sa inšpiroval romantizmom a je typickým predstaviteľom filozofického a etického iracionalizmu. Život považoval za vitálnu silu, v ktorom významnú úlohu zohráva dvojaký dynamizmus: ľudská vonkajšia aj vnútorná aktivita a evolúcia. Človek podľa Bergsona je obdarený okrem rozumu aj svedomím a intuíciou a práve tieto vitality boli predmetom jeho celoživotného štúdia. Intuíciu definoval ako „fúziu medzi intelektom a inštinktom.“ Vo svojom poslednom diele Dvojaký prameň morálky a náboženstva riešil okrem antropológie aj problém etiky. Tvrdil, že „Intelekt nemôže dostatočne objasniť morálnu záväznosť, preto je dôležité náboženstvo.“

Najviac si cenil tzv. „tvorivú a inštinktívnu morálku“, ktorej prameňmi sú:

1) inštinktívna obrana prírody proti rozkladnej tendencii intelektu a
2) obrana proti nevyhnutnosti smrti,
3) viera v prežitie.

Berson veril, že človek je schopný zdokonaľovať sa a že jeho vývoj smeruje až k nadčloveku. Bergsonova viera v človeka bola optimistická a rezonoval v nej silný sociálny nádych.

Rozlišoval medzi dvoma typmi spoločnosti:
a) uzavretou alebo konzervatívnou a
b) otvorenou, to znamená progresívnou.

V dôsledku týchto typov spoločnosti sa podľa neho formuje aj morálka, ktorá je buď:
a) uzavretou, založenou na povinnosti alebo
b) otvorenou to znamená slobodnou pre nejakú užitočnú akciu.

Etika je vyjadrením morálky v praxi, a preto tento dynamizmus úzko súvisí s náboženstvom, ktoré podľa Bergsona môže byť:
a) statické, v pozadí je strach, odmena a trest,
b) dynamické, ktoré je láskou.

Sloboda podľa Bergsonovo má niekoľko znakov:

1. sloboda je neopakovateľná a nezvrátiteľná
2. sloboda je nedefinovateľná, nedá sa vystihnúť slovami, symbolmi ani pojmami
3. sloboda nie je automatická ani mechanická, ale tvorivá
4. sloboda sa nedá sa prognostikovať, teda predpovedať dopredu

Bergson tvrdil, že „Sloboda je vzťahom konkrétneho „ja“ a aktu, ktorý konáme.“ Bersonove etické prestavy sú zmesou sociologických a biologických poznatkov. Jeho pohľad na morálku nie je historický. Základ morálky položil Kristus. Jej stupňami sú americká Deklarácia práv, Francúzska deklarácia ľudských práv.

Faktormi utvárania tejto morálky sú:
a) biologické sily a
b) vizionárske prejavy osobnosti.
 
   1  |  2  |  3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.