Etické normy v starovekom Grécku, Egypte a Ríme

Po rozpade Mezopotáns. kráľovstva zrodila sa Grécka kultúra. (7.8.st.p.n.l.) Na čela mesta Polis stál kráľ Vanax. Etický systém hierarchický (kráľ a šlachta rozhodovali) Stavali paláce, zaujímal ich pozemský život.
Grécka fil. sa rodí z mýtov. Mýtus - viera v nadprirodz. sily, niečo nadľudské ale prerosprávané. Posvätné rozprávanie spája každodenný život so životom bohov.
Svedectvo Ethosu - Homérove eposy

Gr. predsokratovci vnímali na základe dualistickej koncepcie, duša vyššia, treba ju očisťovať, ideálom gr. etiky viesť život v súlade s univerzálnym poriadkom, kt. základom je Kozmos.
Tabu - zákazy vzťahovali sa na osoby, miesta
Drakonova reforma – zvykové právo
Empedokles - bránil gr. demokraciu, rovnaké práva pre všetkých, 2 sily vplyv na čl.: Láska / Nenávisť
Pytagoras - všetko podriadené Kozmu, zachovať mieru

Sofisti a Sokrates

Gréci nemali zjavenú pravdu, izraelskému národu Boh zjavil pravdu.
Grécke et. normy sú zvýraznením ich ľudských predstáv o šťastí, radosti, hojnosti.
Bohovia neboli u Grékov v centre pozornosti. Gr. zrodili ideál dobrého človeka.
Etic. požiadavky nemajú základ v príkazoch bohov, v zákone, ale vo fantázii, vo filozofi a v rozume.

Protagoras - mierov všetkého je človek, Etické a právne normy vznikli dohodou. Najvyššiu cnosť videli v praktickej funkčnosti. Najväčší záujem o problematiku dobra a zla.

Sokrates - Hlavnou témou etiky Arethé (cnosť), Jedinou cnosťou je poznanie, ostatné cnosti sa zjednocujú a tvoria dobro. Dobro je šťastím, Zlo je nešťastním. Jeho etika praktický cieľ - morálnu misiu „Poznaj sám seba“ Morálna dokonalosť: Harmónia s rozumom. Používal dialogickú metódu.

Platón - „Pravdu treba stále hľadať, kompletizovať, čl. je daná inteligencia aby žil spravodlivo a čestne.“
Etický ideál v askéze, ako oslobodenie od sveta zmyslov. Etika spojená s Dobrom a Krásou. Najvyš. cnosťou je múdrosť. Rozlíšil 4 druhy cnosti (kardinálne):
Sofia - múdrosť, Andrea - sila, Sofrosine - zdržanlivosť, Dikaiosine - spravodlivosť.
Dokonalý štát je taký kde vládne spravodlivosť a duchovná aristokracia. Uznával Demokraciu.

Aristoteles - diela Magma Moralia, Etika Nikomachova, Politika.
Etika stredu – rovnováha dobra a krásy. Prostriedkom k rovnováhe sú cnosti.
Cnosti:
1. Dianoetické (múdrosť, veda, umenie)
2. Etické (rozvážnosť, zdržanlivosť, sila, spravodlivosť). Priateľstvo v knihe Eika Nikomach.
Boh neovplyvňuje osud ľudí, lebo existuje mimo ich sveta. Aristl. etika je zameraná na blaženosť.

Etické koncepcie Grékov sú výsledkom ich kozmocentrických a antropocentrických chápaní, je to hľadanie pravdy o človeku a svete, túžba po dokonalom šťastí.