Etika Izraela

Izraelský ES je zhrnutý v Zákone (Torah). Zákon označuje prvých päť kníh Starého zákona. Patria sem Genezis, Exodus, Levitikus, Numeri, Deuteronomium. Založený na princípe spravodlivosti.

Od Adama po Mojžiša je to stupeň tzv. prirodzeného zákona. Prvých 10 kapitol knihy Genezis označuje prehistóriu Izraela, kde sa zobrazuje život poukazujúc na to, že človek sa od samého začiatku musí riadiť príkazmi, lebo v nich je obsiahnutá vôľa Božia. Keď pokolenie pred potopou odmietlo riadiť sa Božími príkazmi, Boh uzavrel zmluvu s Noemom. A táto poslušnosť zachránila jeho potomkov. Archa sa stala symbolom spásy. Podľa postoja k týmto et. pravidlám poslušnosti sa ľudia delia na spravodlivých a zlých.

Od 11 kapitoly začína pravá história Izraela, pedagogika kráčania vo viere, na ktorú nadväzuje epocha patriarchov a postupná príprava Izraela na prijatie Zákona a uzavretie zmluvy medzi Bohom a Izraelom.
Vrcholom etických požiadaviek v Starom zákone je Zákon daný Mojžišovi na vrchu Sinaj. Mojžiš dal Dekalóg = Desatoro Božích prikázaní vytesať do dvoch kamenných tabúľ a mali slúžiť všetkým. Pripojil k nem aj mnohé nariadenia, ktorých celok tvorí Knihu Zmluvy v knihe Exodus. Boh sa tu javí ako osloboditeľ, ako ten, ktorý vedie svoj ľud a uzatvára s ním zmluvu na základe istých podmienok. Izrael mal poslúchať! Zákon ukazuje ako sa má žiť podľa Boha.

Izrael sa porovnáva v svojom etickom správaní s požiadavkami Desatora: prvé štyri príkazy sú zamerané vertikálne, regulujú vzťah a povinnosti Izraelitov k jedinému Bohu, ktorý je Otcom svojho ľudu:
1. Nebudeš mať iných bohov okrem mňa!
2. Neurob si nijakú modlu!
3. Nevezmeš meno Božie nadarmo!
4. Budeš svätiť sobotu!

Zvyšných šesť sa vzťahuje na spolužitie v rovine horizontálnej:
5. Cti otca svojho a matku svoju!
6. Nezabiješ!
7. Nezcudzoložíš!
8. Nepokradneš!
9. Nepreriekneš krivého svedectva!
10. Nebudeš túžiť po majetku iného!

Tieto etické požiadavky sú Izraelu neustále pripomínané skrz:
• kňazov – vyučovali ľudí a informovali ich o Božích rozhodnutiach
• prorokov – boli mužmi spravodlivými, bohabojnými, inšpirovaní a vedení Duchom Svätým
• správy o et. požiadavkách Izraela nachádzame aj v dejinných spisoch Izraela, napr. Kniha Samuelova

Úcta k Zákonu prináša aj úskalia - problém:
• Izraeliti považovali všetky prepisy. Náboženské, etické, občianske i bohoslužobné za rovnako záväzné a nevedeli ich odstupňovať. Zákon sa stal prostriedkom k puntičkárskemu prenasledovaniu ľudí zo strany znalcov Zákona
• Izraeliti pripisovali väčšiu úlohu ľudskej spravodlivosti ako milosti a spravodlivosti Božej. Viac kládli dôraz na poslušnosť voči Zákonu ako na lásku voči Bohu.

Zákon usmerňoval nielen vzťah Izraela voči Bohu, ale aj vzťah i iným ľuďom vrátene cudzincov. V Starom zákone existoval aj tzv. Zákon odvety v duchu oko za oko, zub za zub. Týmto zákonom sa však nepredpisovala odvetná pomsta, ale sa určovala norma pre sudcov, ktorí mali v daných prípadoch rozhodovať o vážnosti prečinu. Cieľom zákona odvety bolo teda prekaziť vystupňovanie individuálnej pomsty.