Autorita – lat. augere-morálna sila. Autorita stanovuje a kontroluje normy správania, koordinuje a harmonizuje vzájomné spolunažívanie, dohliada na práva a povinnosti, tak, aby všetky aktivity smerovali k spoločnému dobru. V staroveku a stredoveku bol autorita Boh a chápala sa cez autoritu kráľa, v starovekom Grécku uznávali autoritu božstiev. Absolútna autorita je osoba Ježiša Krista, úrad pápeža alebo aj osobnosti kresťanských panovníkov. Súčasná kríza autority je zapríčinená stratou hodnôt cností, zle pochopená sloboda, podcenenie morálky, uvoľnenosť mravov. Dnes hŕstka mocných chce ovládnuť masu slabších, bohatí chudobných, vzdelaní nevzdelaných...
Autorita predstavuje konkrétnu živú osobu s morálnym charakterom, ktorá by stelesňovala legitímnosť a cnostnú stabilitu a garantovala nedotknuteľnosť práv a ekonomickú prosperitu, ako aj osobnú slobodu a slobodu svedomia. Na miesta autorít sa dnes tlačia ľudia samozvane, túžiaci po moci a bohatstve.
Štát utvárajú občania, ktorí sa zaviazali udržať integrálne zoskupenie. Podľa Platóna je ideálom taký štát, ktorý usiluje o dobro, spravodlivosť a pravdu. Podľa Platóna sú dve dobré formy vládnutia:
1. buď je na čele štátu filozof
2. kráľ.
(Zlá vláda: timokracia, oligarchia, demokracia, tyrania)

Tomáš Akvinský podčiarkol, že politika je dôležitá pri dosahovaní najvyššieho dobra a zdokonaľovaní ľudskej spoločnosti.
Nicolo Machiavelli - dielo Vladár - pokúsil sa o koncepciu ideálneho štátu.
Thomas Morus – dielo Utópia. Ideálny štát mal garantovať nielen vonkajšiu, ale aj vnútornú slobodu a duchovný rozvoj jednotlivca.
Jean Jadques Rouseau – dielo Sociálny kontrakt. Každá forma spoločnosti, s výnimkou rodiny, je spoločnosťou dobrovoľnou, utvorenou na základe paktu. Ľud je jediný zdroj práva. Vláda má zodpovednosť voči ľudu, ak sa odkláňa od vôle ľudu má byť zosadená.
G. W. F. Hegel – Človek je ničím zoči - voči národu a štátu, ktorého je súčasťou a pre ktorý má obetovať aj sám seba. Indivíduum sa naplno zrealizuje, iba ak svoj život vloží do reálneho života národa. Podstatou pre Hegla je národ a štát.
Encyklopédia filozofických vied - ideálny štát – je podľa neho Pruský štát (tam žil a na dvore bol dvorným filozofom
Thomas Hobbes - Leviathan ako štátnu formu predkladá absolutizmus, ktorý si vynucuje poslušnosť u občanov.
John Locke - dielo: Listy o tolerancii - ako prvý mysliteľ uviedol rozdelenie štátnej moci na 3 časti:
1. zákonodarna moc – parlament
2. výkonná moc – vláda
3. súdna moc – jurisdikcia
Karol Marx, Fridrich Engels - diela: Nemecká ideológia - v každej spoločnosti existuje:
1. materiálna základňa (výrobné vzťahy a sily = ekonomika spoločnosti)
2. spoločenská nadstavba - je nad materiálnou základňou, ale od nej sa odvíja (politika, právo, sociológia, náboženstvo)

Epochy dejín sveta podľa rozličných ekonomických štruktúr:
- primitívny komunizmus, otrokárstvo, feudalizmus, kapitalizmus, komunizmus
19. str. – liberalizmus – je výsledkom troch hlavných prúdov: ekonomického, ideologického a politického. Všetky tri sa zhodli v troch bodoch:
1. Absolútna hodnota individuálnej slobody.
2. Sloboda osobných iniciatív.
3. Požiadavka, aby túto slobodu chránili a garantovali spoločnosť a štát ako hodnotu.

Súčasné moderné liberálne štáty sú založené na princípe demokracie.
Spoločnosť by sa mala opierať o tri životné princípy: spoločné dobro, solidaritu, subsolidaritu.
Úlohou štátu je:
1. harmonizovať vzťahy medzi jednotlivcami a štátnymi inštitúciami
2. medzi spoločnosťou a štátom
3. prispievať k všeobecnému dobru