Cnostná skromnosť
Mierni vonkajšie správanie človeka. Je to umenie byť šťastným a spokojným s malými vecami. K skromnosti patrí aj rezervovanosť.
Čím je človek čistejší tým je podľa Hartmana bezbrannejší. Zdravý odstup je nevyhnutný, pokorný človek nikdy nikoho neponíži.
O sebe vie, že všetko nevie, a nie je sebestačný to neznamená, že si neuvedomuje svoje hodnoty.
Podla Hartmana existuje pokora autentická – prirorodzená a úprimná alebo servilná (podlizovačská, pokritecká)

Taliansky filozof Romano Guardini – nazýval človeka "mierou života" a v kultúre videl nielen svet skutkov a práce, ale aj puto s prírodou.

Ruský filozofi Solovjov, Florenskij, Vyselsavec - pokúšali sa o objavenie dynamizmu celého vesmíru. Život na zemi vnímali ako nedokonalý. Aj pre tieto príčiny Solojov zdôrazňoval potrebu Bohočloveka Krista, ktorý je Alfou aj Omegou. Bez tejto pravdy niet krásy.

Solovjov – k pravde sa možno priblížiť trojako:
- empirickým poznaním
- metafyzickým poznaním
- alebo mystickým poznaním

Ivanovič Ivanov – citovosť a senzabilita, a to vďaka analytickej metóde dobra a zla, ktorá. privádza k reálnosti a umožňuje preniknúť do hlbín osobnosti jednotlivca a ľudstva ako celku.

Vyšeslavec – pozdvihnutie lásky božou milosťou
Krása sveta – viditeľná zmyslami (zjavuje Boha človeku)
Krása umenia (zjavuje človeka človeku) cez tvorivosti
Krása duchovná hovorí o Bohu cez ľudské "Ja" premenená a naplnená láskou. Je to kontemplácia.

Evdokimov - o kráse tvrdil, že je pravdivá a evidentná. Pravda je v nej krásna, svetlo je jej subjektom. Súčasným ľuďom nechýba vkus, ale hodnoty, pravdivosť, hlboký obsah. Pravda a dobro sú krásne, iba ony nútia k úžasu a ku kontemplácii, iba ony sú spevom lásky. Dnešný človek chce rozhodovať o vlastnom bytí a nebytí podľa svojej subjektívnej pravdy,ktorá nemôže byť na míle vzdialená od dobra a krásy. Takáto pravda, je vždy potom pravdou osamelou,pravdou bez lásky, radosti a nádeje.
Vsetko so vsetkým súvisí - universum je jednota, rozum nevie pochopiť tajomstvo.
Príroda nemôže uspokojiť ľudí, vedie k smrti medzi prírodou a tým, čo ju presahuje, je hlas svedomia a vedomia mravnej povinnosti.

Senzibilita a tvorivosť – ich vplyv na sociálnu etiku
- senzibilita a citlivosť je reálny predpoklad tvorivosti ducha
- každá má svoj duchovný potenciál
- na tvorivosť vplývajú prirodzené vlastnosti ľudí
- s tvorivosťou je spojená aj produktívnosť v zmysle shcopnosti a dynamickej aktivit