Pluralizmus a demokracia
(morálna zodpovenosť verejných činiteľov a sociálne vzťahy)
Pluralizmus a demokracia
– odvodene od latin. slova plures – mnohí
Ooznačuje – filozofiu reality, ktorá sa usiluje o univerzálnosť
Pluralizmus charakterizuje mnohorakosť v ontologickej, epistemiologickej, náboženskej, etickej, politickej a sociálno-kultúrnej oblasti.
Je esenciálny a konštitutívny prvok prirodzenej sociálnej spoločnosti,v gréckej filoz.sa vyskytoval u Sofistov (Parmenida).
Sofista (Paremenid) – nevyhnutne predpokladá spolužitie a existenciu s inými, ochotu a lásku niesť spolu s ťarchou života.
Moderné pochopenie pluralizmu je odvodené od ideí nemec. idealistického filozofa Christian Wolfa
- známy Leibnizovou filozofiou
- je stúpencom osvietenského absolutizmu, pluralizmus definoval ako protiklad egoizmu
Skutočný pojem pluralizmu – vo význame ako ho vnímame dnes - je dielom amerického a anglického pragmatika Wiliam Jamesa
Podľa neho pluralizmus – predstavuje otvorený, neabsolutisitcký systém zviazaný s náboženským panteizmom, ktorý predkladá človeku paletu niekoľkých rovnocenných možností.
V tejto podobe sa pluralizmus včlenil – v teóriach postmodernej filozofie ale aj umenia (pluralizmus stylov), v teórii poznania a vedy (pluralizmus metód), etike (etický pluralizmus),teológii a filozofii náboženstiev (náboženský pluralizmus vyžadujúci toleranciu)
J. Maritain – tvrdil, že nepluralistická spoločnosť nie je autentická spoločnosťou.
Pluralizmus nie je totožný s relativizmom. Relativizmus od latinskeho slova relativus – vzťažný
Je postoj absolutizujúci vzťahovú premenu a podmienenosť, čím spochybňuje možnsoť pravdy. Hlásili ho už sofisti najmä ( Protagoras, Erazmus Roterdamsky, D.Hume, G. Berkley) – ktorí ho označili za poznanie podmienené ľudskou osobnosťou a skúsenosťou.
Nihilizmus sa objavil koncom 18 stor. v diskusiách medzi idealizmom a realizmom. Protagonisti nihilizmu chceli zvýrazniť filozofické postoje, ktoré popierajú predmety a javy vecí. Hovoríme o nihilizme:
- ontologickom (popiera existenciu vecí)
- logickom ( popiera pravdu)
- gnozeologickom (popiera možnosti poznania)
- náboženskom (popiera existenciu Boha)
- etickom (popiera záväznosť mranvých noriem)
- politickom (popiera záväznosť prijatia požiadaviek)
Nihilizmus sa prejavil aj v literatúre hlavne v ruskej predsta. I.S. Turgenev, F.M. Dostojeskij – v súvislosti s nerešpektovaním autority (anarchizmus, ateizmus).
Filozofický problém Nihilizmu rozpracoval – F. Nietzshe – podľa neho je nevyhnutným dôsledkom kresťanského moralizmu. Sám Nietzshe chcel prekonať nihilizmus myšlienkami o novom človeku – Ubermensh – vedeného vôľou k moci.
V súčastnosti sa spája s menom rumunského filozofa E.M. Giroana. Nihilizmus už patrí aj k postmodernej filozofii.
Špecifické hodnoty a kultúra
Osobu vnímame dvojako – aká v skutočnosti je a aká by mala byť
Prvý pohľad je realistický a druhý idealistický - oba patria k životu, vytvárajú to čo v dejinách nazývame civilizáciou, kultúrou a kultúrnosťou.
Kultúra – zahŕňa výsledky tvorivej ľudskej činnosti, ktoré sú ovocím rozumu, myslenia a skúsenosti.
- je to kultúrne dedičstvo navrstvované celé stáročia
- nositeľom kultúry môže byť len človek – bytosť s dimenziou duchovnou
- je súčasťou života
- etický rozmer osoby a konkrétnej spoločnosti
- osoba je spoločnosť ako živý subjekt
Kultúra a civilizácia su objektom, sú zrkadlom tváre spoločnosti, národa, rasy alebo ľudstva.
Je vnútorný organický zákon, zasahuje samotnú hĺbku duše chápeme ju vnútrom nie vonkajškom, je nami ovplyvniteľná a my nesiemie za ňu zodpovednosť.
Súčasný český filozof Ján Sokol: "Kultúra je, skrátka, to, čo sa neurobí, nenarastie samo, aleo o čo sa treba starať vytrvale,sústavne cieľavedome"
Jacques Maritain
- v diele Integrálny humanizmus varoval pred tromi nebezpečenstvami, ktoré hrozia kultúre
- prevrátenie cieľov (kultúra hľadá cieľ v sebe samej)
- kultúra, nie vždy rozumie, že jej hlavným úsilím má byť zdokonaľovanie človeka, spoločnosť a ľudskosť sú postupne zatláčané hmotou.
Kultúrnosť oproti kultúre – je osobnou vlastnosťou človeka a patrí do uvedomelej sféry jeho ducha. (buď ju niekto má, alebo nemá)
Kultúrnosť – vzťah s tradíciou, a hlavne so skúsenosťou predkov, tu nadväzuje človek
Kultúra – kultúrne pamiatky – nadväzuje veda
Navzájom sa ovplyvňujú, kultúra vplýva na kultúrnosť človeka a kultúrnosť jednotlivca sa odzrkadľuje v kultúre národa, ktorý sa verejne hlásy k tým istým hodnotám.
Preds. Filozofi ( Fridrich Schelling, B.P Vyšeslavec, Nikolaj Hartmann, S.V. Solvojov atď)
M.Scheler
Štyri úrovne hodnôt:
- zmyslové ( čo sa páči alebo nepáči – vonkajšia krása)
- životné (zdravie, výživa – harmonizujúca krása)
- duchovné (pravda, dobré úmysly – vnútorná krása)
- náboženské (sväté, čisté – transcendentná krása)
Nikolaj Hartman – potvrdil Shelerove úrovne hodnôt. Hodnoty privádzajú ľudí k vlastnému slobodnému utváraniu života.
Delil morálne hodnoty:
S morálnym základom (dobro, vznešenosť, plnosť, čistota)
Špeciálne (priradil cnosti morálne a vzťahové, morálne múdrosť, spravodlivosť, sila., vzťahové vzťah k blížnym, láska, láska k vzdialeným)
Rozlišoval lásku autentickú a neautentickú. "milujúci človek vie zakryt chyby milovanej osoby"
Cnostná skromnosť
Mierni vonkajšie správanie človeka. Je to umenie byť šťastným a spokojným s malými vecami. K skromnosti patrí aj rezervovanosť.
Čím je človek čistejší tým je podľa Hartmana bezbrannejší. Zdravý odstup je nevyhnutný, pokorný človek nikdy nikoho neponíži.
O sebe vie, že všetko nevie, a nie je sebestačný to neznamená, že si neuvedomuje svoje hodnoty.
Podla Hartmana existuje pokora autentická – prirorodzená a úprimná alebo servilná (podlizovačská, pokritecká)
Taliansky filozof Romano Guardini – nazýval človeka "mierou života" a v kultúre videl nielen svet skutkov a práce, ale aj puto s prírodou.
Ruský filozofi Solovjov, Florenskij, Vyselsavec - pokúšali sa o objavenie dynamizmu celého vesmíru. Život na zemi vnímali ako nedokonalý. Aj pre tieto príčiny Solojov zdôrazňoval potrebu Bohočloveka Krista, ktorý je Alfou aj Omegou. Bez tejto pravdy niet krásy.
Solovjov – k pravde sa možno priblížiť trojako:
- empirickým poznaním
- metafyzickým poznaním
- alebo mystickým poznaním
Ivanovič Ivanov – citovosť a senzabilita, a to vďaka analytickej metóde dobra a zla, ktorá. privádza k reálnosti a umožňuje preniknúť do hlbín osobnosti jednotlivca a ľudstva ako celku.
Vyšeslavec – pozdvihnutie lásky božou milosťou
Krása sveta – viditeľná zmyslami (zjavuje Boha človeku)
Krása umenia (zjavuje človeka človeku) cez tvorivosti
Krása duchovná hovorí o Bohu cez ľudské "Ja" premenená a naplnená láskou. Je to kontemplácia.
Evdokimov - o kráse tvrdil, že je pravdivá a evidentná. Pravda je v nej krásna, svetlo je jej subjektom. Súčasným ľuďom nechýba vkus, ale hodnoty, pravdivosť, hlboký obsah. Pravda a dobro sú krásne, iba ony nútia k úžasu a ku kontemplácii, iba ony sú spevom lásky. Dnešný človek chce rozhodovať o vlastnom bytí a nebytí podľa svojej subjektívnej pravdy,ktorá nemôže byť na míle vzdialená od dobra a krásy. Takáto pravda, je vždy potom pravdou osamelou,pravdou bez lásky, radosti a nádeje.
Vsetko so vsetkým súvisí - universum je jednota, rozum nevie pochopiť tajomstvo.
Príroda nemôže uspokojiť ľudí, vedie k smrti medzi prírodou a tým, čo ju presahuje, je hlas svedomia a vedomia mravnej povinnosti.
Senzibilita a tvorivosť – ich vplyv na sociálnu etiku
- senzibilita a citlivosť je reálny predpoklad tvorivosti ducha
- každá má svoj duchovný potenciál
- na tvorivosť vplývajú prirodzené vlastnosti ľudí
- s tvorivosťou je spojená aj produktívnosť v zmysle shcopnosti a dynamickej aktivit
Preto je podstatná motivácia:
- vonkajšia (vidina odmeny, uznania, ocenenie zo strany iných)
- vnútorná (vlastná túžba realizovať sa bez ohľadu na to, či to iní vidia)
Hnacím motorom tvorivosti je láska - preto tvrdíme o pravej láske, že je vynaliezavá (láska matky k dieťaťu, muža k žene, vedca k poznaniu)
Bariéry tvorivosti:
- percepčné bariéry ( nedostatočná vnímavosť, pozorovacia neschopnosť v dôsledku roztržitosti)
- kultúrne bariéry (prostredie,ktoré neumožňuje rozvoj tvorivosti, nápadov)
- emocionálne bariéry (ktoré súvisia so psychikou,bojazlivosť, potláčanie)
- intelektúálne bariéry (nedostatok intelektuálnych predpokladov,neschopnosť analyzovať)
