referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Aleš
Sobota, 13. apríla 2024
Pluralizmus a demokracia
Dátum pridania: 16.04.2009 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: maninka
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 436
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 4.5
Priemerná známka: 3.00 Rýchle čítanie: 7m 30s
Pomalé čítanie: 11m 15s
 

Pluralizmus a demokracia
(morálna zodpovenosť verejných činiteľov a sociálne vzťahy)

Pluralizmus a demokracia
– odvodene od latin. slova plures – mnohí
Ooznačuje – filozofiu reality, ktorá sa usiluje o univerzálnosť
Pluralizmus charakterizuje mnohorakosť v ontologickej, epistemiologickej, náboženskej, etickej, politickej a sociálno-kultúrnej oblasti.
Je esenciálny a konštitutívny prvok prirodzenej sociálnej spoločnosti,v gréckej filoz.sa vyskytoval u Sofistov (Parmenida).

Sofista (Paremenid) – nevyhnutne predpokladá spolužitie a existenciu s inými, ochotu a lásku niesť spolu s ťarchou života.

Moderné pochopenie pluralizmu je odvodené od ideí nemec. idealistického filozofa Christian Wolfa
- známy Leibnizovou filozofiou
- je stúpencom osvietenského absolutizmu, pluralizmus definoval ako protiklad egoizmu

Skutočný pojem pluralizmu – vo význame ako ho vnímame dnes - je dielom amerického a anglického pragmatika Wiliam Jamesa
Podľa neho pluralizmus – predstavuje otvorený, neabsolutisitcký systém zviazaný s náboženským panteizmom, ktorý predkladá človeku paletu niekoľkých rovnocenných možností.
V tejto podobe sa pluralizmus včlenil – v teóriach postmodernej filozofie ale aj umenia (pluralizmus stylov), v teórii poznania a vedy (pluralizmus metód), etike (etický pluralizmus),teológii a filozofii náboženstiev (náboženský pluralizmus vyžadujúci toleranciu)

J. Maritain – tvrdil, že nepluralistická spoločnosť nie je autentická spoločnosťou.

Pluralizmus nie je totožný s relativizmom. Relativizmus od latinskeho slova relativus – vzťažný
Je postoj absolutizujúci vzťahovú premenu a podmienenosť, čím spochybňuje možnsoť pravdy. Hlásili ho už sofisti najmä ( Protagoras, Erazmus Roterdamsky, D.Hume, G. Berkley) – ktorí ho označili za poznanie podmienené ľudskou osobnosťou a skúsenosťou.

Nihilizmus sa objavil koncom 18 stor. v diskusiách medzi idealizmom a realizmom. Protagonisti nihilizmu chceli zvýrazniť filozofické postoje, ktoré popierajú predmety a javy vecí. Hovoríme o nihilizme:
- ontologickom (popiera existenciu vecí)
- logickom ( popiera pravdu)
- gnozeologickom (popiera možnosti poznania)
- náboženskom (popiera existenciu Boha)
- etickom (popiera záväznosť mranvých noriem)
- politickom (popiera záväznosť prijatia požiadaviek)

Nihilizmus sa prejavil aj v literatúre hlavne v ruskej predsta. I.S. Turgenev, F.M. Dostojeskij – v súvislosti s nerešpektovaním autority (anarchizmus, ateizmus).
Filozofický problém Nihilizmu rozpracoval – F. Nietzshe – podľa neho je nevyhnutným dôsledkom kresťanského moralizmu. Sám Nietzshe chcel prekonať nihilizmus myšlienkami o novom človeku – Ubermensh – vedeného vôľou k moci.
V súčastnosti sa spája s menom rumunského filozofa E.M. Giroana. Nihilizmus už patrí aj k postmodernej filozofii.

 
   1  |  2  |  3  |  4    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.