Morálny zmysel prírody

Morálny zmysel prírody

Príroda vo filozofii je popisovaná ako neutrálna
- novokantovská škola 19 str. - tvrdí, že príroda nemá hodnotu sama v sebe, len človek ju vytvára
- každý človek má vlastnú skúsenosť a pre každého má príroda inú hodnotu
- hodnotový celok: podstatná pre život jednotlivca
- prírodné vedy: sa vzťahujú k prírode ako neutrálna pričom zmyslom prírod. vied je prírodu pozorovať / teória/ a vysvetliť apodexix
- je sféra hmoty, kt nemá svôj špeciálny systém
- kauzalita
- najideálnejšie je keby ju podľa symbolov vieme popísať / logika, matematika...../
- je pochopená ako množstvo – kvantita a to množstvo je možné zúžitkovať
- prírodný model: europ. človek vníma ako normálne – niečo prirodzené
- nie je to pravda – výskumi poukazujú na to, že prírodné národy chápu prírodu ako zmysluplný celok
- príroda + človek - harmónia
- príroda + veda - vníma rozdiel
- pochopyť prírodu, pochopyť exaktné, nevytvárame žiadny morálny vzťah – iba naša vlastná skúsenosť

Antropológia
- rozdeľujeme ju do troch hľadísk
1. prežívanie prírody v lovecko zberateľskej kultúre
2. prežívanie prírody v pastierskej a poľnohospodárskej kultúre
3. prežívanie prírody v kultúre a remeselníckej kultúre
- táto vzníká až v 20str – spoločnosť konzumných spotrebiteľov

Lovecko zberateľská kultúra
- s prírodou nehospodária
- sú na ňu odkázaní
- vnímajú ju ako dar / od Boha /
- dar na prežitie alebo zánik
- pociťuje pred ňou bázeň, strach, chvenie
- je všade navôkol mocná, nevysvetliteľná
- odmieňaho alebo ho trestá je od nej závyslí
- základ náboženstva – sácrum a človek, posvätno
- príroda zjavenie božstva
- boh sa prelína s prírodou – jednota
- boh ju uctieva / prírodu /
- človek + boh + príroda – jeden celok

Pastierstvo a poľnohospodárstvo
- nie je od nej moc závyslí
- dokáže sa zabezpečiť vlastnou prácou
- príroda sa stáva partnerom
- človek + príroda – partnerstvo
- nie je darom do boha – ale jeho výtvorom
- úlohou človeka je chrániť ju a využiť vo vlastný prospech
- hl.motív je udržateľnosť
- snaží sa udržať plodnosť a úrodnosť pôdy
- zábezpeka na ďalšie roky
Remeselnícko obchodná
- proces urbanizácie vznik 13 – 18 str Metropolyzácia
- klesá vzťah medzi prírodou a človekom
- mesto icho rozdeľuje
- človek stráca pôvodnú úctu ako bola v 1 a v 2
- ostáva závyslý / pitná voda, likvidácia odpadu... ale deľba práce vytvára izoláciu a to ako človek a príroda, človek a človek
- nie je už príroda partnerom a nie je ani darom ,, stačí mi toľko koľko len potrebujem, o koľko sa dokážem postarať "
- luxus sa obráti proti človeku
- skončí na základe rozvoja priemyslu

Ekologická etika:
- sa vracia v mnohých prípadoch k modelom od 1 až 3
a/ príroda ako dar
b/ príroda ako partner
c/ príroda ako samozrejmosť

Príroda má vl. hodnotu – je nezávislá od človeka, ktorú je potrebné chrániť, prijať, praktický vzťah
- nachádzajú sa riešenia intersubjektívnych vzťahov
- správať sa k nej tak ako sa budeme mi ľudia k sebe správať
- model medzi ľudských vzťahov / dobrá vôľa človeka/

Kúltúra výrobcov a konečných spotrebiteľov 20. storočia:
Je to štvrtý variant, ktorý vznikol až v 20. stor.
- v spoločnosti vzniká epidémia smrteľného nadbytku
- označuje žiadostivosť konzumnej spoločnosti na úkor zbedačenej väčšiny ľudstva
- kultúra konzumiteľ – stavia sa predstave že jedine o čo sa človek usiluje je stále mať viac a viac hmotného majetku na úkor všetkého a hoci čoho
- konzumerizmus – ekonomický fenomén posmodernej spoločnosti, pre ktorý prestáva byť významná potreba človeka ale kritériom sa stáva zvyšovanie zisku
- jednostrané vnímanie života
- príroda – zvýšenie zisku
- čo s nej môžeme vyťažiť – čo najviac
- príroda ekonomická kategória
- nemá žiadnu hodnotu, iba pre človeka ak dokáže niečo z nej vyťažiť

Solipsizmus
- človek vníma sám seba
- svoje potreby stráca
- solipsizmus sa rovná egoizmu
- svet + príroda – zásobáreň zisku
- človek – jednorozmerný spotrebiteľ
- jedinou úlohou človeka je konzumovať
- všetky problémy, sú vyriešiteľné ekonom. rastom
- stupňujúce potreby vedú k zániku civilizácie
- súčasná konzumná spoločnosť je viazaná veľkými investíciami
- štát vytvára umelú potrebu
- toto je zárodok ekologickej krízy
Ekologická kríza:
- znamená nekonečné nároky konzum. spoločnosti narážajú na konečné vyčerpateľné zdroje
- túžba mať stále viac je prirodzenou túžbou človeka
- je však paradoxom, že z pohľadu eklógie sa v ľudských a aj zvieracich spoloč sa stáva pravidlom
- Už dosť! Stačí! – než potreba stále viac
- ľudia aj zvieratá prestanú pracovať, keď uspokoja svoje biologické potreby
- túžbou stále viac a viac – nie je prirodzenou potrebou človeka
- výrobcovia konzum. statkov – ročne vynakladajú nemalé prostriedky na reklamu, ktorej cieľom je presvedčiť konzumentov že potrebujú viac
- je to umelo vyvolávané
- v prírode nachádzame tento model v živočíšnych druhoch, kt. sú vytrhnuté zo svojho prirodzeného prostredia správajú sa nenormálne túžia po stále viac / množenie, jedenie .../ vzniká devastácia ekologickéj krízy
- človek je exotická bytosť – vie žiť všade, všade sa vie udomácniť
- človek sa prírode odsudzuje na základe techniky, ktorá sa stále rozvíja
- vytvára sa umelý vzťah príroda a človek
- rozum – druhá bariera, všetko nim chceme – pracovať, logické myslenie
- reč – ako symbol prejavu vkladá medzi človeka a svet abstraktné symboly – znaky
- ekologická etika hľadá vzťah medzi človekom a prírodou

Teocentrická etika:
- konzunerizmus: krátkozraké sebectvo človeka - človek je stredom všetkého – stretávame sa až vo vyspelých spoločnostiach
- Je vždy znamením nastávajúceho úpadku
- Človek, ktorý žije v pastierskej kultúre vníma prírodu ako dar – a Boh je centrom hodnoty. Tento model sa volá teocentrizmus

Teocentrizmus:
- je ako v histórii prvý zážitok ľudstva
- nie je to náboženstvo ale myslí sa tým životný postoj človeka k svetu, tou najvyšou hodnoutou je Boh
Antropocentrizmus
- môže vyznávať boha, ktorý nie je posvätný - božská sila

Stredom zmyslu nie je človek ani príroda ale Boh - poslaním človeka je zabezpečiť súľad medzi človekom + prírodou + Bohom

Reprezentanti modernej filozofie Teocentrického postoja sú:
- Henrich Skolinowski
- Pierre Teilhard de Chardin

Henrich Skolinowski:
- sa domnieva, že v každom z nás je to posvätno – sacralno
- silný vzťah k posvätnému ale konzum. spol ich ničí ako je egoizmus, narcisizmus, snobizmus, konzumerizmus
- dôsledok je etický relativizmus
- teocentrizmus popiera relativnosť hodnôť – Boh
- náboženské a ekologické hodnoty sú totožné
- ,,Boh stvoril svet a človek sa o to musí starať,, - sú o tom presvedčený
Hlavná myšlienka: človek nie je rušivý element ale človek sa stáva rušivým až svojím konaním. Človek môže zmeniť svôj postoj – nádej. Má zmysel usilovať sa o šetrný život dokáže žiť v súlade s prírodou. Má zmysel usilovať sa o trvalú udržateľnosť.
Reprezentanti: Patrón Ekológie – František z Asisi, Albert Schweizer – Lekár v Afrike, Virtuóz na orgáne
Človek nie je konzumentom ale dokáže sa usilovať o dosť – a to určiť si hranice ,, hranice svojej potreby"
Človek pastier – môže žiť s prírodou v harmónii a to je Antropocentrizmus

Antropocentrizmus:
- môže evokovať negatívne postavenie, sebectvo, vykorisťovanie
- znamená, že zmysel o hodnote všetkého sa zhodnocuje a odvodzuje od človeka
- človek je centrom: stáva sa zvrchovaným pánom sveta
- mi žijeme v umelých vytvorených podmienkach
- sme teda páni svôjho umelého sveta
- človek je stredom všetkého
- k tomuto postoju dochádza v spoločnosti
- v procese – vylúčenie posvätného / úcta k životu /
- to to vyprázdené miesto nahradí sebou samím Antropocent
Reprezentanti: René Descartes, Emanuel Kant

René Descartes:
- zúžil vnímanie prírody na matematicko - fyzikálne vzťahy
- odvoláva sa na Galilea Galileiho
- a na Descartesa nadväzuje Newton – moderná fyzika
- toto všetko zavŕši Francis Bacen – že poznanie moc – človek má
- fyzika a matematika nám k tomu dopomáhajú
- príroda je stroj a mi ho máme čo najlepšie riadiť
Descartes: ,, Rozumom prekonať emócie"
- príroda ako taká nemá zmysel a človek jej ju dáva, keď ju zúžitkováva
- predpoklady pre vykorisťovanie prírody

Emanuel Kant:
- racionalista
- apeluje aby človek k úctov k druhému človeku rozšíril aj na prírodu
Človek a príroda
- toto myslenie vytvoria Pozitivisti Kant, Descartes – predpoklad na vznik ekol. krízy
- pochopia človeka ako – technokratická osoba
Úlohou človeka je podmaniť si prírodu človek ako pán tvorstva – človek vykorisťuje svoje prestredie, ničí negatívny typ.

Pozitívny typ:
- krátkozraké záujmi človeka, nie sú vzáujme ľudstva
- je neudržateľný a ide proti človeku
- človek vnáša do sveta Altriuzmus – dávať niečo bez toho aby sme za to niečo chceli opätovne
- človek toto do prírody môže vniesť
- človek má odložiť svoju slasť – pomôž druhému tu vzniká Morálka
- človek koná morálne

Egoizmus, vykorisťovanie – je sociálna patológia, ktorá sa obracia proti človeku a vzniká Dehuminácia
Konzumná spoločnosť – toxikománia – nemusím nakupovať ale aj tak idem nakúpiť...
Populizmus – je to verejná lož, ktorá je daná cez mediálne propagácie. Sľubuje šťastie a spokojnosť a nie je to splniteľné.
Reprezentanti: Erazim Kohák, Hana Librová – hovorí o dobrovoľnej skromnosti alebo výberová náročnosť – snobizmus je protikladom
Biocentrizmus – vznik života