Nemecký Idealizmus /Etika/

Nemecký Idealizmus

Arthur Schopenhaver ( 1788 – 1860 )
- otec bohatý zámožný obchodník
- matka spisovateľka, nie moc známa. Priatelila sa s Goethom, a tak Arthur získal lásku k literatúre
- veľa cestoval, osvojil si jazyky a kultúry
- získal mnoho pre osobné reflexie
- jeho otec požadoval aby sa venoval remeslu obchodníka. Tomu však Arthur moc neinklinoval
- po smrti otca v roku 1805 (spáchal samovraždu) - podarilo sa mu splniť jeho sen a začal študovať medicínu, prírodné vedy, a v roku 1913 na Berlínskej univerzite začal študovať filozofiu. Obľúbený jeho filozofovia boli Fichter a Schlajermajer

- neskôr sa usadil u matky a zoznámil sa s indickým myslením
- 1819 - dielo „ Svet ako vôľa a predstava“- bol rozčarovaný, čakal veľké ohlasy, ale sklamaný. Pretože toto dielo bolo plné pesimizmu
- Zamýšľa sa a začína tvoriť v „optimistický realizmus“ , ktorý prevláda
- 1820 – začal pôsobiť na univerzite, ale zasiahol Hegel ( známy sofista kantovskej doby), a tak bol odvolaný a na univerzitu ho nezobrali
- 1860 – žil v ústraní, a písal diela
- Kniha – „ Základné problémy eitky“ „ Svet ako vôľa a predstava“
- aforizmy – o ženách, životnej múdrosti
- patrí medzi velikánov nemeckej filozofie
- vo svojich dielach sa pokúšal postaviť volutaritistickú a iracionalistickú metafyziky, stojí v opozícii veci

- tvrdí: že šťastie ľudí a národov je prchavá ilúzia – každý jedinec žije život zúfalého štvanca
- myslenie a chovanie ľudí je určované individuálnym telom, ktoré má túžby a žiadosti
- človek je nedostatková ale potrebná bytosť, nie je slobodný: od kolísky až po hrob je zmietaný svojimi túžbami
- človek si vytvára objektivizáciu nerozumnej, bezdôvodnej, bezcieľnej pravôle, ktorej nevládne časopriestor, ani kauzalita dostatočného dôvodu
- Jediným zmyslom života je honba za materiálnymi vecami – ale to je márna – čiastkové uspokojenie je len dočasným usporiadaním
- príroda je subjektívna predstava, ale zároveň je v nej ukrytá hlbšia skutočnosť – vec o sebe, ktorú určuje ako vôľu
- bytie všetkého nemá nič spoločné s ľudským rozumom
- inteligencia je nástrojom vôle, funkcie mozgu
- ako môžeme tvrdiť že základom prírody je slepá vôľa? – sami zo seba, naše vlastné telo, objavíme ako inkarnáciu čistej vôle, a k tomu dospejeme sebapoznaním – všetky naše myšlienky pochádzajú z hlbších pocitov nádeje – strachu, lásky – nelásky
- keď dôsledne skúmame slepú vôľu tak dospejeme k túžbe spätej so sebazáchovou človeka – života

- obdivoval Kanta
- bol veľmi uzavretý, samotár a pesimista, málo dôveroval druhým ľuďom
- mienka: „ človek si nikdy neváži to čo má, pokiaľ o to nepríde“
- ľudský život vnímal ako naplnenie slepej vôle inkarnovať na čistú vôľu
- štát utláča individum – vôľa vedie človeka k exkluzívnemu seba potvrdeniu. Človek je jedným zo živočíchov, kde vládne zákon džungle: „človek človeku vlkom“
- boelsť a nuda 2 póly ľudskej existencie
- radosť je síce oslobodením od bolesti, ale je jej málo a trvá krátko
- človek neustále robí chyby a pre ne trpí po celý život
- Neveril možnosť ľudského šťastia – nemôžeme ho vlastniť trvale
- vôľa je nekonečná vo svojich túžbach, ale jej možnosti sú nekonečné, núti človeka bojovať za ľudskú existenciu, ale je slepá, neospravedliteľná , iracionálna. Vôľou k niečomu tiahneme, ale keď to dosiahneme cieľ, neuspokojujeme sa a ideme ďalej
- jeho pesimizmus – človek nevie vládnuť sám svetu –„ nevieme ovládať našu vôľu“- sme stále pudný
- samota je nevyhnutným údelom človeka – každý musí byť sám sebou
- život znamená: „ byť pohlcovaný a pohlcovať iných“ spomaľovanie je neustálym umieraním
- iracionalizmus a pesimizmus sú poslednými závermi
- nezaoberal sa cnosťami, preto bol pesimista, až na konci života svoj postoj zmenil, pretože zistil že jeho filozofia nikoho neoslovila, pretože je pesimistická

- východisko: ponúka morálne ideálu – zničiť slepú vôľu. Ak sú túžby a vôľa zle treba ich zničiť
- cnosť ak je naša vôľa a túžba zlá treba ju zničiť cnosťami. Prostredníctvom cností začína korekciu vlastného systému
- rozmýšľa o večnej spravodlivosti , ktorá je večná, stála, nadčasová, neomylná- a toto zabezpečuje univerzálna starostlivosť
- existuje zodpovednosť za existenciu sveta? A človek by mal toto korigovať
- ak urobíme nejakú chybu na to je trest – odpoveď za nespravodlivosť – trest za vinu – svetová bolesť, syntéza, koreň všetkého utrpenia „malum périal“
- utrpenie je viac ako fyzická potreba – je podstatou samej vôle
- trest sa stáva hodnotou, pretože vďaka nemu si uvedomíme vlastnú vinu a chceme ju napraviť
- jeho etika má dočinenie s mystickými a panteistickými myšlienkami
- vyžadoval od etického človeka radikálnu konverziu, ktorá znamená vyhasiť v sebe túžbu existovať

1. Umenie: Oslobodzuje dvojakým spôsobom
A.) vytvárame niečo nové čo je izolované od zemského vplyvu
B.) človek, ktorý kontempluje krásu, ktorá ho povznáša, pozdvihuje jeho individualitu. Zabúda na egoistické túžby žiť
- Schopenhaver hovorí: krásne je to čo sa páči univerzálne
- považoval hudbu za najvyššiu formu umenia, pretože prerozpráva priamo najintímvnejše emócie histórie vôle

2. Spravodlivosť a súcit: Oslobodzujú stabilne človeka. V každom človeku je túžba aby presadil svoju vôľu. Vedomie jednoty vôle našom svedomí je rozpoznanie práv iných a toto je spravodlivosť. Zlý človek ignoruje toto právo. Dobrý ho rešpektuje. Ako náhle vnímame bolesť iných ako našu, uvedomujeme si, že aj nás to môže čakať.

3. Askéza: najvyšším stupňom slobody ľudskej vôle je nádej – je namáhavá ale je víťazstvo nad slepou vôľou. Až v konečnom štádiu života pochopíme, že tento náš reálny vesmír je ničím. Tu sa však nedá súhlasiť. Kresťanská mystika je viac ako nirvána, nie je to útek, ale zotrvanie.
- jeho etickosť odráža radikálnosť aj iracionálnosť, odráža bezmocnosť človeka tohto pesimistickému volutarizmu - etický nihilizmus – strata túžby po existencie – cieľ života