Nemecký Idealizmus

Arthur Schopenhaver ( 1788 – 1860 )
- otec bohatý zámožný obchodník
- matka spisovateľka, nie moc známa. Priatelila sa s Goethom, a tak Arthur získal lásku k literatúre
- veľa cestoval, osvojil si jazyky a kultúry
- získal mnoho pre osobné reflexie
- jeho otec požadoval aby sa venoval remeslu obchodníka. Tomu však Arthur moc neinklinoval
- po smrti otca v roku 1805 (spáchal samovraždu) - podarilo sa mu splniť jeho sen a začal študovať medicínu, prírodné vedy, a v roku 1913 na Berlínskej univerzite začal študovať filozofiu. Obľúbený jeho filozofovia boli Fichter a Schlajermajer

- neskôr sa usadil u matky a zoznámil sa s indickým myslením
- 1819 - dielo „ Svet ako vôľa a predstava“- bol rozčarovaný, čakal veľké ohlasy, ale sklamaný. Pretože toto dielo bolo plné pesimizmu
- Zamýšľa sa a začína tvoriť v „optimistický realizmus“ , ktorý prevláda
- 1820 – začal pôsobiť na univerzite, ale zasiahol Hegel ( známy sofista kantovskej doby), a tak bol odvolaný a na univerzitu ho nezobrali
- 1860 – žil v ústraní, a písal diela
- Kniha – „ Základné problémy eitky“ „ Svet ako vôľa a predstava“
- aforizmy – o ženách, životnej múdrosti
- patrí medzi velikánov nemeckej filozofie
- vo svojich dielach sa pokúšal postaviť volutaritistickú a iracionalistickú metafyziky, stojí v opozícii veci

- tvrdí: že šťastie ľudí a národov je prchavá ilúzia – každý jedinec žije život zúfalého štvanca
- myslenie a chovanie ľudí je určované individuálnym telom, ktoré má túžby a žiadosti
- človek je nedostatková ale potrebná bytosť, nie je slobodný: od kolísky až po hrob je zmietaný svojimi túžbami
- človek si vytvára objektivizáciu nerozumnej, bezdôvodnej, bezcieľnej pravôle, ktorej nevládne časopriestor, ani kauzalita dostatočného dôvodu
- Jediným zmyslom života je honba za materiálnymi vecami – ale to je márna – čiastkové uspokojenie je len dočasným usporiadaním
- príroda je subjektívna predstava, ale zároveň je v nej ukrytá hlbšia skutočnosť – vec o sebe, ktorú určuje ako vôľu
- bytie všetkého nemá nič spoločné s ľudským rozumom
- inteligencia je nástrojom vôle, funkcie mozgu
- ako môžeme tvrdiť že základom prírody je slepá vôľa? – sami zo seba, naše vlastné telo, objavíme ako inkarnáciu čistej vôle, a k tomu dospejeme sebapoznaním – všetky naše myšlienky pochádzajú z hlbších pocitov nádeje – strachu, lásky – nelásky
- keď dôsledne skúmame slepú vôľu tak dospejeme k túžbe spätej so sebazáchovou človeka – života

- obdivoval Kanta
- bol veľmi uzavretý, samotár a pesimista, málo dôveroval druhým ľuďom
- mienka: „ človek si nikdy neváži to čo má, pokiaľ o to nepríde“
- ľudský život vnímal ako naplnenie slepej vôle inkarnovať na čistú vôľu
- štát utláča individum – vôľa vedie človeka k exkluzívnemu seba potvrdeniu. Človek je jedným zo živočíchov, kde vládne zákon džungle: „človek človeku vlkom“
- boelsť a nuda 2 póly ľudskej existencie
- radosť je síce oslobodením od bolesti, ale je jej málo a trvá krátko
- človek neustále robí chyby a pre ne trpí po celý život