Vzťah sociálneho pracovníka s jeho klientom:

V sociálnej práci sa stretávame s tromi základnými činiteľmi vytvárajúcimi jeden systém a to:
- Sociálny pracovník
- Klient
- Okolie

Sociálny pracovník je odborník, ktorý sa na profesionálnej úrovni zaoberá pomocou a pomáhaním. Svojou činnosťou pomáha zlepšovať sociálnu funkčnosť svojich klientov.
Aby mohol plniť tieto náročné úlohy je sociálny pracovník spoločnosťou zmocnený vykonávať činnosti napr. vykonať návštevu v domácnosti klienta, napísať o ňom hodnotiacu správu, podať návrh na uloženie ochrannej výchovy, uložiť a kontrolovať výchovné opatrenia.

Moc je sociálnemu pracovníkovi pridelená na základe jeho príslušnosti k inštitúcii prostredníctvom viacerých noriem, zákonov, organizačných poriadok konkrétnej inštitúcie, zvyky a normy profesionálnych združení v tomto prípade hovoríme o inštitucionálne pridelenej moci.
Sociálny pracovník môže vďaka svojmu pracovnému závažným spôsobom vstupovať do života svojich klientov. Tento vstup môže byť závislý od situácie pozitívny alebo negatívny.

Pozitívny vstup:
/ pridanie dávky, poskytnutie služby / klient chápe ako akt jemu prospešný.
Negatívny vstup:
/ nepriznanie dávky / klient chápe ako prejav nepriateľstva zo strany sociálneho pracovníka

Moc vznikajúca v rámci vzťahu pomáhania:
Sociálny pracovník je klientom vnímaný ako ten, kto je mocnejší, skúsenejší, profesionálne pripravený pomôcť mu zvládnuť problémové situácie. Túto moc prideľuje sociálnemu pracovníkovi jeho klient, ktorý ho vníma ako autoritu.
Pomoc poskytovaná v rámci sociálnej práce je vždy realizovaná osobne, že pri jej zabezpečovaní sa priamo stretáva sociálny pracovník a klient.

Budovanie pozitívneho profesionálneho vzťahu s klientom:
Máme na mysli takú interakciu medzi sociálnym pracovníkom a klientom, ktorá umožňuje klientovi, aby sociálnemu pracovníkovi dôveroval, a pritom si obaja udržali vlastné hranice.
Sociálna práca sa odohráva v rámci profesionálneho vzťahu, ktorý budujú sociálny pracovník a klient. /1/ s. 79- 82