Výchova k voľnému času

„Cieľavedomý, systematický rozvoj takých kompetencií človeka, ktoré mu umožňujú osvojiť si voľný čas ako hodnotu a zároveň rozvoj schopností voľný čas využívať racionálne.
Výchova vo voľnom čase predstavuje súbor takých aktivít, ktoré špecificky prispievajú k rozvoju osobnosti žiaka. Vzhľadom na charakter voľného času, má výchova v ňom realizovaná nasledovné typické znaky, súhrne ich analyzovala E. Kratochvílová, 1996, s.452-453.

Uvádza že táto oblasť edukácie :

– má relatívne autonómny charakter
– má činnostný charakter, obsah činností v nej realizovaný nie je záväzne stanovený
– prebieha v neštandardizovaných podmienkach a prostredí
– má relatívne voľnejší charakter
– má inú štruktúru výchovných pracovníkov
– má iné prevládajúce metódy hodnotenia, hodnotenie sa orientuje na motiváciu, a má prevažne pozitívny charakter

Základné úlohy, na ktoré sa výchova mimo vyučovania má orientovať :

– prispievať k spojeniu výchovy so životom na základe humánnych a demokratických princípov žiakov
– prehlbovať a rozvíjať vedomosti a zručnosti žiakov získané v škole cez praktické činnosti
– uspokojovať a rozvíjať záujmy žiakov
– umožňovať žiakom primerané rekreačné a oddychové činnosti po vyučovaní
– zaistiť žiakom možnosť športu a telesnej výchovy 1 hodinu denne
– prispievať k vytváraniu kladných mravných vlastnosti osobnosti
– pomáhať v príprave na vyučovanie, pri osvojení si návykov samostatnej učebnej práce“ ( Kominarec., 2003, s. 42 )

Na základe literatúry, urobíme porovnanie názorov jednotlivých autorov, ako ponímajú terminológiu, základné pojmy. Je zaujímavé študovať a porovnávať, ako autori vnášajú nové myšlienky a nápaditosť pri vystihnutí významu a definovaní pojmu voľný čas.