Tretia etapa – sa orientuje na navrhovanie projektov zameraných na riešenie sociálnych problémov komunity a ba stanovenie vhodných metodických postupov a taktík v práci s komunitou
V tejto etape je vytvorený spoločný plán, ktorý obsahuje:
- vytýčené ciele, zvolené postupy
- určené hlavné zdroje, zodpovedné osoby
- stanovený kalendár,
- stratégiu v prípade nepredvídaných udalostí

Štvrtá etapa – predstavuje samotnú realizáciu projektu, táto etapa niekoľko dôležitých úsekov:
• využitie existujúcich komunitných zdrojov
• získanie podpory mimo zdrojov komunity
• informácie o dosiahnutých úspechoch
Vloženie miestnych zdrojov do projektu:
• zvyšuje zainteresovanosť komunity na jeho realizáciu
• umožňuje začať s realizáciou projektu okamžite
• informácie o vlastnej sneh komunity
• zakladajú predpoklad na udržanie projektu

Piata etapa – sa orientuje na prezentovanie výsledkov dosiahnutých pri spoločnej realizácii projektu a záverečné hodnotenie.
Soc. pracovník by mal zhodnotiť všetky pozitívne charakteristiky. Jeho úlohou nie je kritika komunity, ale odhalenie silných a slabých stránok komunity.

Metódy uplatňujúce sa v komunitnej soc.práci
- braimstorming, fundraising, lobing, mediácia, negociácia
- delfská metóda
- intervenčné metódy – smerujúce krieseniu problémov

Tieto jednotlivé metódy môžeme rozdeliť do troch základných modelov:
a) lokálny, komunitný rozvoj
b) sociálne plánovanie
c) sociálna reakcia

Žilová, Tokárová – hovoria o terapeutickej, tradičnej, občianskej, duchovnej komunite