Sociálna práca so spoločnosťou

Predmet : Sociálna práca

/„Charakterizuj sociálnu prácu so spoločnosťou“/

Sociálny pracovník sa usiluje porozumieť problémovým situáciám a pomôcť ľuďom, aby sa sami dokázali postaviť problému, porozumieť mu a nájsť riešenia daného problému.

Spoločnosťou rozumieme v sociálnej práci veľké územné celky, celý štát, krajinské usporiadanie a pod.
Menšie územné celky sú predmetom komunitnej sociálnej práce.

Odlišnosť sociálnej práce s územnou komunitou a sociálnej práce so spoločnosťou:
1. Soc. práca s územnou komunitou sa orientuje na pomoc menšiemu počtu občanov, práca so spoločnosťou je orientovaná na všetkých členov spoločnosti a jej výsledky by v konečnom dôsledku mali byť riešením pre spoločnosť ako celok.
2. Sociálna práca s komunitou sa orientuje na aktuálne, niekedy situácie, ktoré si vyžadujú okamžité riešenie. Sociálna práca so spoločnosťou sa zaoberá problémami komunikácie celku, organizácie a vedenia spoločnosti, plánovania a prognózovania vývoja sociálnej situácie.

F.Cox, J.Erlich, J.Rothman a J. Tropman – rozlišujú tri základné metódy práce so spoločnosťou:
- lokálny rozvoj, ktorý je pokladaný za najreálnejší spôsob dosahovania plánovaných zmien v spoločnosti.
- sociálne plánovanie, ktoré sa spája s riešením závažných otázok života spoločnosti napr. demografický vývoj, kriminalita mládeže, bytová otázka, verejné zdravie, poistenie, tu je dôležité, aby bol dostatočný počet špičkových pracovníkov z oblasti sociálnej analýzy, prognózovania
- sociálne konanie orientované na sociálne akcie, táto metóda je zameraná na reálne vytváranie podmienok na prežitie v súlade s medzinárodnými zásadami sociálnej spravodlivosti.

Sociálna práca so spoločnosťou sa orientuje na nasledovné aktivity:
- výskum, plánovanie, koordinácia
- organizovanie, financovanie, legislatíva, administratíva
- konzultácie, výchova a vzdelávanie
- združenia, organizácie
- negociácia, lobing, propagácia a reklama

Najväčší význam sa pripisuje metóde organizácie spoločnosti.

Podľa Pucha: organizácia spoločnosti obsahuje v sebe tri rozdielne aspekty:
1. používa sa na označenie stavu, situácie, stupňa organizácie, dezorganizácie, neorganizácie spoločnosti
2. je to oblasť praxe obsahujúca rôznorodé inštitúcie zaoberajúcich sa zisťovaním potrieb
3. je to spôsob usporiadania spoločnosti

V roku 1939 na Štátnej konferencii sociálnej práce v USA bola uskutočnená prvá významná diskusia o organizácii spoločnosti, ktorá vyústila do nasledovných zistení:
• organizácia spoločnosti je samostatnou pracovnou metódou
• pri jej aplikácii je potrebné rozlišovať čo hovoríme o metóde soc. práce
• organizácia spoločnosti ako metóda nie je určovaná len soc. prácou (politika, sociológia, ekonómia sa tiež zaoberajú riešením tohto problému)
• organizácia spoločnosti plní v štáte špecifické úlohy
• ide o najnáročnejšiu metódu celej soc. práce z pohľadu vedomostí, zručností, náročnosti práce, očakávaní od klientov
• ide o metódu soc. práce, ktorá sa prispôsobuje globalizačným tendenciám

Medzi základné zásady organizácie spoločnosti môžeme zaradiť:
• organizácia spoločnosti ako prostriedok soc. pomoci sa zaoberá ľuďmi a ich potrebami
• hlavným klientom je spoločnosť, ktorú označujeme ako sídlo, mesto, obec, štát, národ
• vychádza z reálnej situácie spoločnosti a potrieb členov, spoločnosti treba rozumieť a akceptovať ju v stupni historického vývoja
• konečným cieľom je reprezentovanie všetkých záujmov, elementov populácie ich plnú účasť na živote
• meniteľnosť ľudských potrieb vytvára dynamiku procesu a ten si vyžaduje aktualizáciu metód soc. práce

Ďalšou významnou metódou je metóda zastupovania klienta, sem patrí tútorstvo, kuratela.

Soc. práca so spoločnosťou využíva techniky práce:
• pomoc pri definovaní cieľov a stanovení priorít spoločnosti
• pomoc skupinám v spoločnosti
• vedenie účastníkov v obtiažnych situáciách
• iniciovanie konania prostredníctvom vzdelávania
• posilňovanie emancipácie členov spoločnosti

K metódam práce so spoločnosťou zaraďujeme aj antiopresívne prístupy v sociálnej práci – čiže znižovanie diskriminačného a opresívneho správania v spoločnosti.