Stupeň 6: Orientácia na všeobecne platné etické princípy. Právo sa definuje ako vedomé rozhodnutie v zhode so zvolenými etickými princípmi s odvolaním na rozsiahlu logické extenzie, univerzalitu a konzistenciu. Tieto princípy sú abstraktnej a etickej povahy (zlaté pravidlo, kategorický imperatív), nejde o konkrétne morálne pravidlá, ako napr. Desatoro. V jadre ide o univerzálne princípy spravodlivosti, vzájomnosti a rovnosti ľudských práv a rešpektovanie dôstojnosti človeka ako jednotlivca. Na základe odpovedí chlapcov na morálne dilemy dospel Kohlberg k šiestim stupňom morálneho usudzovania, ktoré sú priradené k trom rovinám (obr.).

Tri roviny morálneho usudzovania sú označené ako :
predkonvenčná (I),
konvenčná (II)
postkonvenčná (III).

Rozdiely medzi stupňami morálneho usudzovania netvoria ani tak rastúce vedomie morálnych noriem, ako skôr kvalitatívne odlišný spôsob uvažovania o morálnych problémoch.

Jednotlivci prechádzajú cez jednotlivé stupne vždy postupne a v rovnakom poradí. Každý stupeň vychádza zo stupňa predchádzajúceho a je základom najbližšieho nasledujúceho stupňa. vývin môže, pochopiteľne, prebiehať rozlične rýchlo, alebo sa môže na niektorom stupni zastaviť. Ak však dôjde k ďalšiemu vývinu, zodpovedá poradiu stupňov.. Pokiaľ sa mladý človek nachádza napríklad na 3.stupni, nemôže dosiahnuť 5. stupeň bez toho, že by prešiel 4. stupňom.

Kohlbergove definície stupňov sa vždy stávali príčinou nedorozumení. Kritika bola často zameraná na to, že v nich, v rozpore s ich jednoznačným úmyslom, menej vystupujú štrukturálne rozdiely v morálnom myslení, a idealisticky sa prejavujú rozdiely v morálnych obsahoch. Pôvodne však majú stupne opisovať morálne asimilačné schémy, teda spôsob, ako jedinec vníma morálne problémy a pokúša sa ich riešiť. Súčasne tiež stupne definujú smer akomodácie, pretože vždy mieri k najbližšiemu vyššiemu stupňu v celej hierarchii.
Pokúsme sa najprv porozumieť lepšie významu jednotlivých stupňov.