Morálne stupne I

Kohlberg vychádza pri konštrukcii svojich stupňov vývinu morálneho usudzovania z výskumu, ktorý uskutočnil so 72 chicagskými chlapcami pomocou 10 hypotetických rozhodnutí. Chlapci sa delili do troch vekových skupín (10, 13 a 16 rokov). Tento výskum (Kohlberg, 1958) bol súčasne východiskovým bodom pre dlhodobé skúmanie, ktoré prebieha už 30 rokov.

I. Rovina základ morálneho úsudku :
Morálne hodnotenie sa zakladá na vonkajších kvazifyzických udalostiach, zlom konaní alebo na kvazifyzických potrebách, a nie na osobách a normách
Vývinové stupne :
Stupeň 1: Orientácia na trest a poslušnosť :
Či je nejaké konanie dobré alebo zlé, to závisí od jeho hmotných (fyzických) dôsledkoch, a nie od sociálneho významu, prípadne hodnotenia týchto dôsledkov. Vyhnutie sa trestu a nekritické podriadenie sa moci platí za hodnoty samé o sebe. Nie sú sprostredkované hlbším morálnym usporiadaním, podopreným trestom a autoritou.
Stupeň 2: Inštrumentálne-relativistická orientácia :
Správne konanie sa vyznačuje tým, že účelovo uspokojuje vlastné potreby i potreby druhých. Medziľudské vzťahy sa prejavujú ako vzťahy trhové. Základy slušnosti, vzájomnosti, zmyslu pre spravodlivé rozdeľovanie sú síce prítomné, sú však stále interpretované hmotne a účelovo. Vzájomnosť je otázkou konania „ruka ruku myje“, a nie otázkou loajality či spravodlivosti.

II. Morálne hodnotenie sa zakladá na preberaní dobrých a správnych rolí, dodržiavaní konvenčného poriadku a toho, čo očakávajú druhí.
Stupeň 3: Orientácia na súhlas viazaný k určitej osobe alebo model „správneho chlapca/dievčaťa“.
Správne konanie je také, ktoré sa ostatným páči alebo im pomáha a získava ich súhlas. Tento stupeň sa vyznačuje vysokou mierou konformity voči stereotypným predstavám o konaní, ktoré je väčšinovo považované za správne alebo „prirodzené“. Konanie sa často posudzuje podľa názoru: „On to myslí dobre,“ čo je pre začiatok dôležité Človek získava súhlas, pokiaľ sa správa „prívetivo“.
Stupeň 4: Orientácia na právo a poriadok. Autorita, pevné pravidlá a zachovanie sociálneho poriadku tvoria orientačný rámec. Správne konanie znamená konať svoju povinnosť, rešpektovať autoritu a v jej záujme obhajovať dané sociálne usporiadanie.

III Morálne hodnotenie sa zakladá na hodnotách a princípoch, ktoré sú platné a použiteľné nezávisle od autority skupín či osôb, ktoré tieto princípy zastupujú, a nezávisle na vlastnej identifikácii s týmito skupinami.
Stupeň 5: Orientácia na zákonné konanie a sociálne úmluvy je všeobecne spätá s utilitaristickými črtami. Správnosť konania sa bežne meria podľa všeobecných individuálnych práv a štandardov, ktoré po kritickom preskúmaní prijíma celá spoločnosť. Človek si je vedomý relativity osobných hodnotových postojov a názorov a podľa toho kladie dôraz na pravidlá konania smerujúce k nájdeniu konsenzu. Bez ohľadu na ústavné a demokratické dohody je právo otázkou osobného merítka hodnôt a názorov. Mimo zákonom stanoveného okruhu sa povinnosti zakladajú na voľnej dohode a úmluvách.
Stupeň 6: Orientácia na všeobecne platné etické princípy. Právo sa definuje ako vedomé rozhodnutie v zhode so zvolenými etickými princípmi s odvolaním na rozsiahlu logické extenzie, univerzalitu a konzistenciu. Tieto princípy sú abstraktnej a etickej povahy (zlaté pravidlo, kategorický imperatív), nejde o konkrétne morálne pravidlá, ako napr. Desatoro. V jadre ide o univerzálne princípy spravodlivosti, vzájomnosti a rovnosti ľudských práv a rešpektovanie dôstojnosti človeka ako jednotlivca. Na základe odpovedí chlapcov na morálne dilemy dospel Kohlberg k šiestim stupňom morálneho usudzovania, ktoré sú priradené k trom rovinám (obr.).

Tri roviny morálneho usudzovania sú označené ako :
predkonvenčná (I),
konvenčná (II)
postkonvenčná (III).

Rozdiely medzi stupňami morálneho usudzovania netvoria ani tak rastúce vedomie morálnych noriem, ako skôr kvalitatívne odlišný spôsob uvažovania o morálnych problémoch.

Jednotlivci prechádzajú cez jednotlivé stupne vždy postupne a v rovnakom poradí. Každý stupeň vychádza zo stupňa predchádzajúceho a je základom najbližšieho nasledujúceho stupňa. vývin môže, pochopiteľne, prebiehať rozlične rýchlo, alebo sa môže na niektorom stupni zastaviť. Ak však dôjde k ďalšiemu vývinu, zodpovedá poradiu stupňov.. Pokiaľ sa mladý človek nachádza napríklad na 3.stupni, nemôže dosiahnuť 5. stupeň bez toho, že by prešiel 4. stupňom.

Kohlbergove definície stupňov sa vždy stávali príčinou nedorozumení. Kritika bola často zameraná na to, že v nich, v rozpore s ich jednoznačným úmyslom, menej vystupujú štrukturálne rozdiely v morálnom myslení, a idealisticky sa prejavujú rozdiely v morálnych obsahoch. Pôvodne však majú stupne opisovať morálne asimilačné schémy, teda spôsob, ako jedinec vníma morálne problémy a pokúša sa ich riešiť. Súčasne tiež stupne definujú smer akomodácie, pretože vždy mieri k najbližšiemu vyššiemu stupňu v celej hierarchii.
Pokúsme sa najprv porozumieť lepšie významu jednotlivých stupňov.