Aj pre vekové body platí, že ich rozstupy sa s rastúcim vekom zmenšujú. Tu sa s rastúcim vekom prejavuje klesajúca korelácia k výške stupňa – nutný dôsledok toho, že morálny vývin dosiahol svojho individuálneho „konečného bodu“ už v rannej dospelosti. Teoreticky je zrejmá užšia spojitosť s vekom v detstve a mladosti ako v dospelosti. Údaje o veku sú, pochopiteľne, iba náhodne vybrané, umožňujú však aspoň prvotnú orientáciu. Treba si uvedomiť aj to, že určenie individuálneho stupňa na základe kohlbergovského rozhovoru nie je úplne bez problémov, pretože odhad nie vždy bezpodmienečne vychádza z teórie – a vykazuje teda istú ľubovôľu.

Prísna orientácia na Kohlbergovu teóriu platí aj pre alternatívne procesy, ako je Lindov „test morálneho usudzovania“.

Tento „kvaziexperimentálny“ dotazník sprostredkúva – pri určitom spôsobe vyhodnotenia – spätne názor na platnosť celej teórie.
Na druhej strane ukazuje reanalýza veľmi ranného morálne psychologického výskumu (Schaefer, 1913), že podstatné štruktúrne rysy sa môžu prejaviť empiricky i vtedy, ak sa zvolí iná teoretická koncepcia.