Morálne medzistupne a podstupne

Kohlberg svoju hierarchiu stále znova prepracúval, zdokonaľoval, prípadne rozširoval.. dodnes je však sporné, či pri tom išlo vždy o skutočné zlepšenie alebo skôr o nepotrebné komplikovanie teórie. Oba najdôležitejšie doplnky si teraz priblížime.

V prvom prípade ide o medzistupeň, prípadne prechodový stupeň 4 ½. Kohlberg a Kramer (1969) pri vyhodnocovaní údajov už spomínanej dlhodobej štúdie zistili,, že mládež po skončení strednej školy vo väčšej miere znovu používa myšlienkové štruktúry stupňa 2. toto správanie – nezlučiteľné s teóriou, ktorá regresiu na nižší stupeň vlastne vylučuje – vysvetľoval Kohlberg s Kramerom najskôr ako výraz dramatickej vývinovej krízy v Eriksonovom zmysle.

Predpokladalo sa, že jednotlivec, potom čo už získal schopnosť principiálneho myslenia, sa navyše musí sám zaviazať k tomu, aby sa podľa neho aj orientoval, teda aby ho uplatňoval v praxi. Pokiaľ k takému záväzku ešte nedošlo, dochádza často k regresiám morálneho usudzovania.

Pokus o teoretické vysvetlenie empiricky pozorovanej regresie zostal však neuspokojivý. Regresie sa predovšetkým dotýkali jedného zo základných predpokladov štruktúrneho stupňového vývinu: invariancie stupňovej sekvencie.

Kohlberg uvádza dôvody, ktoré vedú k tomu, aby sme sa vzdali predpokladu regresie. Regresia na stupeň 2 znamená pre mládež, ktorá už predtým dosiahla stupeň 4, regresiu obsahovú, súčasne však funkčný pokrok smerom k dosiahnutiu postkonvenčného myslenia. Kohlberg teda interpretuje priradenie týchto mladistvých k stupni 2 ako miešanie štruktúr a obsahu morálneho myslenia pri vyhodnocovaní rozhovoru. Obsahovo by mladiství argumentovali síce podobne ako osoby, ktoré by sa skutočne nachádzali na stupni 2, štruktúrne však ide o argumentácie, ktoré je nutné priradiť k stupňu 4 ½. Stupeň 4 ½ zodpovedá teda mysleniu, ktoré konceptualizuje morálku v podobe stupňa 4, súčasne ju však zásadne spochybňuje, teda relativizuje. Odtiaľ aj označenie tohto stupňa ako hodnotovo relativistické. Špekulácie k hodnotovo relativistickým doplňujúcim stupňom existujú aj pre stupeň 3, pričom tieto medzistupne sa vždy chápu ako prechodové k najbližším vyšším nerelativistickým stupňom.

Okrem stupňa 4 ½ (prípadne 3 ½ a 5 ½) je potrebné bližšie si všimnúť predovšetkým zavedenie tzv. podstupňov A a B pre stupne 2 až 5 ako diferenciáciu pôvodného poradia stupňov. Podstupne B pri tom predstavujú „zrelšiu“ verziu oproti stupňom A. Typ A Kohlberg charakterizuje ako silenejšie orientovaný na predpísané usporiadania a praktické dôsledky, kým typ B je silnejšie orientovaný na spravodlivosť, rovnosť a „ideálne ja“. Najzrozumiteľnejšia je táto diferenciácia vo vzťahu k stupňom morálneho usudzovania podľa Piageta.
Kohlberg spočiatku zjavne vyšiel z toho, že jeho stupňová hierarchia predstavuje rozšírenie, prípadne diferenciáciu Piagetových stupňov. Stupeň Piagetovej heteronómnej morálky napríklad priradil k svojmu stupňu 1 („Odmena a trest“, stupeň autonómnej morálky svojmu stupňu 2 a 5. Týmto dvojakým priradením sa evidentne myslí Piagetovo rozdelenie autonómnej morálky so štádiom reciprocity a spravodlivosti. Štádium reciprocity je teda priradené ku Kohlbergovmu stupňu 2, štádium spravodlivosti k stupňu 5. Toto priradenie pochopiteľne nastoľuje rad problémov, ktoré sa prejavujú predovšetkým v rozdieloch v základných teoretických koncepciách. Piagetove stupne predovšetkým nemajú univerzálny nemenný sled (invariantnú sekvenciu). Azda sa vzťahujú k dimenzii morálneho usudzovania, ktorá nie je paralelná s vývinovým smerom Kohlbergových stupňoch. Kohlberg neskôr dôsledne obhajoval stanovisko, že Piagetova heteronómna a autonómna sekvencia zodpovedá uvedeným podstupňom A a B.

V dôsledku tejto novej interpretácie sa síce neodstraňujú všetky diskrepancie medzi oboma teóriami, avšak výrazne sa zmierňujú. Čiastočnú špecifickosť vývinu morálneho usudzovania u Piageta možno takto interpretovať v rámci Kohlbergovej teórie ako opakovanie heteronómnej a autonómnej sekvencie na príslušnom vyššom stupni. Kohlbergove podstupne A a B označujú v súvislosti s Piagetovými fázami do istej miery priebehové stupne
špirálovitého vývinu heteronómie a autonómie. Táto interpretácia podstupňov nie je napriek tomu úplne jasná. Zostáva nedoriešené, čo presne znamenajú pojmy heteronómia a autonómia na jednotlivých stupňoch.

Je teda stupeň 2B „autonómnejší“ ako stupeň 3A, alebo znamená „autonómnosť“ na stupni 2 niečo iné ako na stupni 3?
Kohlbergova interpretácia pojmov „autonómny“ a „heteronómny“ sa pravdepodobne silno opiera o preferencia alternatív konania v morálnych dilemách. osoby, ktoré sú priradené k podstupňu B, zrejme pri voľbe majú sklon skôr k „menej konvenčnej“ alternatíve konania, ako osoby, ktoré sú priradené k príslušnému podstupňu A.

Podľa Kohlberga a Candea by mohli podstupne A a B byť v istej súvislosti s rozhodovaním pre určitú alternatívu v konkrétnych situáciách. Predpokladajú, že osoby s orientáciou „B“ sa cítia byť silnejšie viazané konať v zhode so svojim morálnym usudzovaním ako osoby rovnakého stupňa s orientáciou „A“.