Výchovná funkcia :

Výchova : znaky výchovy ( sústavný, organizovaný, cieľavedomý, formatívny, zámerný, plánovitý proces )

Výchova predstavuje ťažisko socializačného pôsobenia rodiny. Rodičia sú pre deti prvé výchovné vzory, ktoré majú spravidla u detí veľkú autoritu, čo umožňuje efektívnosť rodinnej výchovy.

Podľa Zákona o rodine je výchova detí najdôležitejšou úlohou rodiny. Mnoho rodičov nie je však na túto úlohu dostatočne pripravených a často aj z nevedomosti narobia vážne chyby pri výchove detí, čo sa odráža v ich narušenom vývine.

Najvhodnejším typom výchovy je výchova demokratická, založená na rešpektovaní individuality a osobnosti medzi rodičmi a dieťaťom. Výchova, ktorá kombinuje náročnosť s úctou a láskou k dieťaťu.

Rodičia vystupujú ako vedúci činitelia výchovy a zároveň podnecujú a umožňujú iniciatívu a aktivitu dieťaťa.
V demokratickej výchove je primerane zastúpená láska s prísnosťou, sloboda dieťaťa s jeho povinnosťami, plnenie ktorých rodič pravidelne kontroluje.

Špecifické podmienky pri výchove má neúplná rodina. Výchova v neúplnej rodine by sa nemala odlišovať od výchovy v rodine úplnej, aj keď sa uskutočňuje v sťažených podmienkach.

Výchovné pôsobenie obidvoch rodičov má svoje špecifiká.
Matka uspokojuje základné citové potreby dieťaťa, otec dáva pocit istoty a stability, je pre dieťa vzorom sily, autority a mužnosti. Kým v najútlejšom období života dieťaťa je význam matky nezastupiteľný, s narastajúcim vekom začína stúpať význam otca, najmä u chlapcov.

Nemožno vo všeobecnosti tvrdiť, že neúplná rodina vytvára horšie podmienky pre výchovu, len je potrebné viac kompenzovať absenciu chýbajúceho rodiča zvýšenou starostlivosťou, dôverou, rozšírením aktivít, zapájaním detí do práce v domácnosti a sebaobslužných aktivít. (s. 49)

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Výchovná funkcia rodiny